Hlavné mesto Nemecka leží na severovýchode krajiny, asi 70 km od poľských hraníc. Berlín bol už takmer od svojho počiatku centrom diania štátnych zriadení, bol otvoreným mestom, útočiskom utečencov, a to až do mocenských čias Hitlera. Počas druhej svetovej vojny utrpel ťažké bombardovania a boje, prešiel si obmedzeniami v Studenej vojne a história nového moderného mesta sa začala písať až po páde Berlínskeho múru v novembri 1989.

Berlín je mestom veľkých rozmerov. Je centrom kultúry, vedy, služieb, priemyslu, politiky, médií… Skrátka, nájdete tu všetko možné aj nemožné. Územie Berlína je rozdelené do 12-tich obvodov. My sme sa pohybovali prevažne v dvoch. V alternatívnom drogovom doupěti Friedrichshain – Kreuzberg a Berlin – Mitte s dominantnou TV vežou týčiacou sa na námestí Alexanderplatz.

Počas necelých 3 dní sa nám nechcelo navštevovať obligátne pamiatky mesta. Ani podivnú 368 metrov vysokú TV vežu sme netúžili vidieť, no tá sa nám akosi neustále plietla do cesty. Ide ale vec vkusu, mnohým ľuďom sa páči a marketingovému oddeleniu Berlína očividne tiež, keďže je spodobená na mnohých suvenírnostiach, magnetkách, hrnčekoch a plátených taškách.

Ďalším obľúbeným symbolom berlínskych suvenírov je „panáčik zo semafóru“. V Berlíne vám totiž na prechodoch pre chodcov signalizujú červenú a zelenú klasickí panáčikovia, známi z väčšiny semafórov, ale aj postavičky v klobúkoch, ktoré zostali zachované z čias rozdelenia krajiny. Pán v klobúku je vlastný pre východonemeckú NDR. Statočný mužíček, ktorý dodnes ustál pád železnej opony. Stretnúť ho môžete aj na bicykli, s dáždnikom v ruke alebo v ženskom prevedení, no vtedy už bez klobúka.

MRAVENISKO BEZ PRAVIDIEL

Keď v Berlíne vystúpite, mesto vám okamžite dá nižšou teplotou pocítiť, že ste sa výrazne priblížili k Baltskému moru. Takisto sa hneď zamotáte do spletí liniek metra, U-Bahnov, S-Bahnov, električiek a autobusov. V prípade, že natrafíte na výluku, nepočítajte s tým, že sa vám podarí nájsť zastávku náhradných spojov alebo že vám bude vedieť niekto poradiť. Možno si budete musieť užiť nedobrovoľné vyhliadkové jazdy električkami okolo celého mesta tak ako my.

Niektoré podchody a stanice metra sú dekorované malými jednofarebnými kachličkami pripomínajúcimi prostredie nemocníc, lekární či bazénov z čias socializmu. Hustej spleti komunikácií sa nemožno diviť, veď tu na necelých 900 km² býva takmer 3,5 milióna obyvateľov. A to len tých oficiálnych. Berlínska sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším v EU a Berlín sa tiež považuje za najnavštevovanejšiu turistickú destináciu Európskej únie.

ALTERNATÍVNY BERLÍN

Namiesto behania po pamiatkach sme sa radšej rozhodli dať si rande naslepo s alternatívnym sprievodcom – filmárom z USA J.R. [džej-árom], ktorý sa do Berlína aj s rodinou prisťahoval pred 3 rokmi, a okrem filmovania sa venuje aj sprevádzaniu turistov po pouličnej berlínskej “galérii”. Zadarmo. Prispejete na konci. Ak chcete. A koľko chcete. J. R. nás upozornil na diela umelca, ktorý po stenách berlínskych budov kreslí dievčinu Lucy. Lucy je charakteristická svojou krutosťou k mačkám. Je veľmi kreatívna a s potešením nachádza spôsoby, ako im znepríjemňovať život.

Bezústa Lucy s veľkými očami a vlasmi v tvare prilby na stenách Berlína trhá mačku napoly, perie ju v práčke, strká do mixéru, sedí na nej ako na hojdačke alebo si z nej odkrajuje kúsky mäska do kebabu. Meno autora malej Lucy znie, akoby patril do kolumbijského kartelu z čias Pabla Escobara. Asi preto, že pochádza zo Španielska. El Bocho sa venuje streetartu už viac ako 10 rokov, pričom Lucy sa “zrodila” v roku 2005. Zaujímavosťou je, že postavička bola inšpirovaná Luciou zo seriálu československo-západonemeckej koprodukcie “Luzie, der Schrecken der Straße” (Lucie, postrach ulice), u nás vysielaným v podobe 2 filmov s Eliškou Fuchsovou v hlavnej úlohe. Hovoria vám niečo plastelínové postavičky “Malej a Velkej”? 🙂 Týchto dvoch farebných džentlmenov nahradil El Bocho mačkou, Lucii pridal trochu zlomyseľnosti a fenomén je na svete.

Analýzou berlínskeho streetartu by ste mohli stráviť pokojne aj niekoľko dlhých dní. Toto mesto je vlastne jedna veľká galéria. Umenie na ulici má aj svoje pravidlá. Do niektorých malieb, ako napríklad portrétu Anny Frankovej, sa nemôže zasahovať. Namaľoval ho austrálsky umelec, ktorý ho z času na čas príde do Berlína opraviť. Ak vás pri maľovaní chytia, zaplatíte pokutu v stovkách eur. Ak však budete na steny „len“ niečo lepiť, hrozí vám oveľa nižšia sadzba. Od J.R. sme sa dozvedeli aj ďalšie podpultové informácie, ako napríklad kde zohnať heroín či trávu, že David Bowie sa prišiel z LA zrovna do Berlína liečiť zo závislosti a tak sa mu tam páčilo, že inšpiroval kamoša Iggyho Popa a stali sa z nich na pár rokov spolubývajúci.

Bývali na Haupstrasse 155, robili hudbu, písali Berlínsku trilógiu a nahrávali albumy v štúdiu Hansa. Na dome visí pamätná tabuľa a údajne obľúbený Davidov bar, v ktorom oslavoval 30-te narodeniny, sa nachádza neďaleko vchodu do bytovky. Dnes už je síce prerobený a premenovaný (Café Neues Ufer), ale stále funguje. Keď chceli byť David s Iggym viac buržuji, chodili zas vraj do Paris Baru.

Prechádzku alternatívnym Berlínom sme ukončili v africkom kútiku na brehu rieky. Nájdete tu africké jedlo, hudbu, oblečenie a združuje sa tu komunita prisťahovalcov. Alternatíva.

VÝCHOD VS. ZÁPAD

Plátnom pre umelcov sa stala aj jedna zo zachovalých častí Berlínskeho múru. Berlínsky múr prakticky vyrástol z večera 12. do rána 13. augusta 1961 na podnet sovietskych okupantov. Dôvodom bolo zastavenie masívneho odlivu mladého vzdelaného obyvateľstva z NDR. Od roku 1949 totiž opustilo územie NDR práve cez “otvorený” Berlín takmer 3 milióny ľudí. Múr sa stal symbolom “železnej opony”, nepriepustnosťou hraníc štátov Varšavskej zmluvy. Spočiatku ho tvorili drôtené pletivá, no v roku 1965 vznikol betónový múr, ktorý bol dlhý 155 kilometrov, s výškou 3,6 a hrúbkou 1,2 metra.

Tak rýchlo ako vznikol, aj zanikol. Bohužiaľ až o 28 rokov neskôr a kvôli snahe o jeho nepovolené prekročenie zahynulo, neraz na následky nezmyselného vykrvácania, vyše 200 nevinných občanov. Za nepovolené opustenie republiky alebo pokus o útek bolo podľa dnešných odhadov odsúdených až okolo 75 000 občanov.

O pád múru sa postaral funkcionár Günter Schabowski, ktorý akoby náhodou v televíznom vysielaní oznámil, že cesty “na západ” sú povolené. A to s okamžitou platnosťou. Občania nezaháľali, chytili do rúk kladivá, pucky, baranidlá, strhla sa davová psychóza a múr doslova zbúrali. Šesť jeho úsekov zostalo zachovaných. Jeden, takmer 1,5 km dlhý úsek, slúži v súčasnosti ako umelecká galéria v exteriéri, tzv. “galéria východnej strany” (East side gallery). 105 malieb umelcov z celého sveta vzniklo v roku 1990, len niekoľko mesiacov po páde múru. Galéria sa tu tiahne ako spomienka na krušné časy, dnes už však reprezentujúca korektívnu skúsenosť. Farebne pomaľovaný múr sa stal plátnom pre odvážne symboly a heslá, odkazujúce na demokratické zmýšľanie, túžbu po nádeji a mieri a kooperáciu spoločnosti a ľudu.

Začiatok pádu Berlínskeho múru sa odohral 9. novembra 1989, tj. len 8 dní pred Nežnou revolúciou.

Kontrast medzi západom a východom je v Berlíne viditeľný aj dnes, pár metrov za múrom v East Side Gallery napríklad postavili luxusné obytné sídlo, ponúkajúce najdrahšie byty v meste. Podobne sa bije kapitalistický vplyv západu a hrdlo sťahujúca minulosť východu pri “Checkpoint Charlie”. Ide o najznámejší hraničný priechod rozdeleného Berlína, ktorý spájal americký a sovietsky sektor mesta. V roku 1961 tu stáli oproti sebe americké a sovietske tanky a hrozilo vypuknutie tretej svetovej vojny. Dnes je z tohto miesta šaškáreň. Divadlo pre turistov.

Malú učupenú drevenú búdku obklopujú presklené giganty amerických hamburgerových a kvázikávových reťazcov. “Strážia” ju dvaja vojaci so slnečnými okuliarmi na očiach a smartfónmi v ruke a na vysokom elektronickom bilboarde pred ňou na vás z jednej strany zíza tvár amerického a z druhej strany ruského vojaka. Vo vnútri búdky sa nachádzajú pútače na neďaleké múzeum. Aspoňže keď prejdete cez cestu, môžete si na posteroch prečítať trochu histórie doplnenej o dobové fotografie a vidieť kúsok pôvodného múru.

BRANDENBURSKÁ BRÁNA ALEBO CURRY WURST?

Kto je viac Berlínčan? Ten kto prejde Brandenburskou bránou, pôvodne colnou bránou v opevnení Berlína alebo ten, kto si dá typický curry wurst z pouličného stánku a premáva sa po meste s fľašou piva v ruke? Aténsku Akropolu, ktorej propyleje vraj brána pripomína, som už tento rok navštívila, tak som v Berlíne dala prednosť wurštom a pivu. Ako mám ale ochutnať klobásu, keď nejem mäso? S touto patáliou hipstrov modernej doby si Berlín elegantne poradil – ponúkajú totiž vegánky curry wurst! Úchvatné! Jeho príprava trvá o pár minút dlhšie, stojí o 50 centov viac a z predavačovho prekvapenia v tvári súdim, že ho predtým ešte nikomu nepredal. Inak vyzerá rovnako ako ten mäsový, má identickú krustičku, je tiež rovnako utopený v kečupe a posypaný mletou paprikou a kari. A tak aj chutí. Ako kečup s kari. Ako príloha hranolky s majonézou a o výživný obed je postarané.

Ak by ste sa však chceli najesť naozaj chutne, zavítajte na trh „Markthalle Neun“. Príjemná hala zmäkčená svetlom z visiacich žiaroviek plná stánkov s jedlom z rôznych krajín, s vínom, so syrmi a sušenými šunkami, mušľami a chobotnicami, koreninami, a tiež dizajnovými kúskami do kuchyne. V rohu nájdete aj podnik so všakovakými IPA-mi a APA-mi na čape. Plno ochutnávok, miest na sedenie a autentických predavačov. Najviac nás zaujali tousty z kváskového chlebíka zapečené s nastrúhaným smradkavým vyzretým syrom a domácim kimchi. Fúzia jak hovado 🙂

Lahodné, čerstvé a originálne dochutené wafle z lokálnych surovín nájdete zas vo “Waffel oder Becher”. Nenechajte sa zmiasť názvom, neznamená to, že si môžete dať wafle ALEBO becherovku, pokojne si doprajte oboje. Viac ako becherovka je však v Berlíne populárne pivo, ktorého fľaše obyvatelia držia bežne v ruke na ulici, v obchodoch či v metre. A keď sa v potravinách opýtate, či majú otvárač a povedia vám nie, vedzte, že si robia srandu. Páči sa mi ich systém na podporu občanov zo sociálne slabších pomerov a životného prostredia v jednom.

Vratné sklenené fľaše od piva totiž nechávajú položené pri košoch alebo len tak kdesi na ulici, či v pripútaných bedničkách. Podmienkou je, aby boli viditeľné pre okoloidúcich. Tí sa ich väčšinou v priebehu niekoľkých sekúnd vďačne chopia a odnesú ich tam, kam patria – späť do obchodu. V Berlíne tiež nájdete na každom rohu fotobúdky. Rýchla a autentická spomienka tu a teraz. Voľte však tie, ktoré vám urobia analógové čiernobiele fotky, na ktorých vyzerá dobre každý!

Z Berlína na každom kroku sála multikulturalita, umelecká rozvoľnenosť, drzosť, megalomanickosť a silná história. Poďte sa ich nadýchnuť.

Milí naši čitatelia www.uzivaj.si, radi by sme vás pozvali k anonymnej účasti na prieskume o obľúbených miestach Slovákov na Slovensku. Tie sa stanú inšpiráciami pre naše ďalšie články. Vyplňte prosím krátky dotazník, ktorý  nájdete na tomto odkaze.