Ľudia už oddávna vymýšľali spôsoby, ako sa prepravovať z miesta na miesto. Objavili koleso, lode, vozy, koče, vlaky, lepšie lode, autá, lietadlá… ale to trochu predbiehame. Na úvod treba povedať, že tento článok nebude o teleporte, hop-šup prášku, čiernej diere ani o žiadnej inovatívnej technike, zabezpečujúcej cestovanie v čase. Ponúkame v ňom totiž krátky časový prierez o spôsoboch cestovania a o postupne sa vyvíjajúcich spoločenských trendoch a postojoch k cestovaniu.

CESTOVATELIA: EGYPŤANIA, GRÉCI, RIMANIA A VIKINGOVIA

Za vzdelaním, zábavou a rekreáciou cestovali vraj už zámožní Egypťania a Gréci. Cestovalo sa vtedy na neveľké vzdialenosti v rámci jednej krajiny. Grécky spisovateľ a historik Hérodotos (5. stor. p.n.l.) však hranice prekročil a stal sa priekopníkom v novom type výskumných ciest do ďalekého zahraničia. Ďalšou civilizáciou, ktorá cestovala nie len účelne, ale aj pre radosť, boli Rimania. Opäť však hovoríme o tých bohatých. Zo svojich domovov neodchádzali vtedy na víkend či týždeň, ale aj na niekoľko rokov! Hľadali v cestovaní pokoj a blahobyt. Údajne už v 1. storočí n.l. existovalo v Ríme niečo ako ministerstvo cestovného ruchu, ktoré organizovalo zájazdy a staralo sa o ubytovanie a stravu záujemcov. Po páde Rímskej ríše sa rekreačné cestovanie z dejín nadlho vytratilo. V tom období bolo zničených mnoho ciest a cestovanie sa stalo nebezpečnejšie a komplikovanejšie. Začalo sa cestovať hlavne pre vojenské účely. Neskôr vstúpili do cestovateľskej histórie Vikingovia, ktorí podnikali objavné plavby už okolo roku 1000. Doplávali k brehom Islandu, Grónska či Ameriky.

CESTOVATELIA: MISIONÁRI A OBCHODNÍCI

V stredoveku sa cestovaniu zas venovali najmä pútnici a misionári. Spojnicou medzi kľúčovými piliérmi kresťanskej Európy – Rímom a Jeruzalemom – sa stalo južné Taliansko. Rozmáhalo sa aj cestovanie po obchodných cestách. Využil to napr. benátsky kupec Marco Polo a precestoval východnú Áziu. Jeho otec a strýko podnikli v 60. rokoch 13. storočia prvú cestu k mongolskému chánovi Kublajovi a z cesty sa vrátili po niekoľkých rokoch. Na ich ďalšiu výpravu už zobrali aj Marca. Pre väčšinu smrteľníkov však cestovanie v týchto časoch znamenalo hlavne presun na koni k susedom, pri príležitosti svadieb a iných osláv.

V období renesancie zostávalo cestovanie prostriedkom pre obchod. Cesty však prinášali so sebou veľa nástrah v podobe lúpežných prepadnutí na pevnine a pirátov na mori. Bezpečnú prepravu s vojskom si tak mohli dovoliť len bohatí. A odvážni. Zároveň však technický pokrok v budovaní lodí oslovoval objaviteľov, ktorí chceli spoznať šíri svet.

CESTOVANIE PRE INTELEKTUÁLNY A OSOBNOSTNÝ ROZVOJ

Od 12. do polovice 19. storočia predstavovalo účel cestovania  hlavne vzdelávanie. Mladí aristokrati a bohatá vyššia trieda vyhľadávali styk s inými jazykmi, kultúrou, vedeckým pokrokom a architektúrou mimo svoju rodnú zem. Navštevovali mestá ako Londýn, Paríž, Benátky, Florenciu, Rím. Táto cesta sa nazývala „Grand Tour“ (veľká cesta) a mladí aristokrati ju neabsolvovali sami. Sprevádzali ich rôzni tútori, učitelia, rodinní príslušníci a pod. Cestovanie sa postupom času stávalo prostriedkom pre sebakonfrontáciu a sebarealizáciu, akousi „univerzitou života“. Začiatkom 16. storočia sa stali povinné niekoľkoročné cesty aj pre remeselných učňov, ktorí na nich mali dospieť a zdokonaliť sa vo svojom remesle. Rekreačné cestovanie zostávalo výsadou nepočetnej zámožnej elity.

CESTOVATELIA: UMELCI A ARISTOKRATI

V druhej polovici 18. storočia začala byť odľahlá krajina a romantické scenérie zaujímavé aj pre umelcov. Zobrazovali ich v maľbách, kresbách či textoch, s cieľom otvárať myseľ i zmysly. V tomto období sa rozširovala aj popularita kúpeľných miest v horských oblastiach, avšak hlavným dôvodom ich návštevy bolo zdravie. V anglickom kúpeľnom meste Bath však začala letá tráviť aristokracia. Z kúpeľov sa pozitívny účinok liečivej vody preniesol aj na vodu morskú a ľuďom lekári začali predpisovať krátke kúpele v studenom mori. Kúpanie podliehalo mnohým pravidlám, viac ako jeden kúpeľ denne sa považoval za nebezpečný pre nervovú sústavu. Pacientom bolo odporúčané sa vo vode zrelaxovať. Vyvaľovanie sa na osuške či na lehátku na pláži má tak svoje korene už v tomto období. Ako vždy a všade, aj pri praktizovaní kúpania sa našli „rebeli“, pospolitý ľud, ktorý sa kúpal bez obmedzení a bol v spoločnosti „slušných“ za svoje správanie zatracovaný.

DOVOLENKA AKO POVINNÝ ODDYCH

Postupne si ľudia uvedomovali radosť, ktorú im cestovanie prináša a aj stredné triedy chceli okúsiť cestovateľský spôsob života tých vyšších. Myšlienka dovolenky ako kompenzácie za prácu sa začala v Európe presadzovať začiatkom 19. storočia. Podnietil ju vtedajší rozvoj priemyselných miest. Práca v priemysle bola tvrdá a vyčerpávajúca a robotníci sami začali volať po oddychu. Aj zamestnávatelia zistili, že pre unavených robotníkov je z hľadiska udržateľnosti  efektivity ich práce dovolenka prínosná. Stále však cestovali hlavne v rámci svojej krajiny. Navštevovali pláže, lesy, turistické ubytovne, usporadúvali výlety na bicykli. Postupne narastal počet dovolenkových dní v zamestnaní. Dovolenka daná zákonom sa rozšírila v Európe najmä po roku 1945. Aristokratom sa ale nepáčilo, že sa pri svojom oddychu musia stretávať s nižšími triedami, a tak začali vyhľadávať iné, odľahlejšie destinácie.

Trávenie dovoleniek začalo mať svoje pravidlá, od zamestnancov sa vyžadovali aktivity, ktoré viedli k ich zdravému životnému štýlu. Tancovačky, lenivosť a alkohol boli považované za neprípustné. Cestovanie začalo byť lacnejšie, jednoduchšie a bezpečnejšie. Už v medzivojnovom období sa budovali all-inclusive strediská kopírujúce životné štandardy európskych vnútrozemských krajín, ruinujúce ducha a autenticitu dovolenkových destinácií. S vynálezom pary a rozšírením výroby parných lokomotív a parníkov sa cestovanie stalo rýchlejším a bolo jednoduchšie dopraviť sa aj do vzdialených destinácií.

Po vojne chvíľu trvalo, kým sa Európa pozviechala. Naďalej sa rozvíjala myšlienka o liečivej sile mora a vyčerpaný ľud sa vydával na pláž kúpať sa a slniť. Alabastrovú pokožku, demonštrujúcu, že sa jej nositelia nemusia zdržiavať vonku, tým pádom sa nemusia živiť fyzickou prácou, vystriedalo moderné čokoládové opálenie. Na území Československa sa v medzivojnovom období začali stavať hotely, vznikali zväzy a cestovné združenia, bola založená hotelová škola v Mariánskych lázňach.

PÁNI COOK & BAEDEKER

Prvá cesta, ktorú zorganizoval niekto pre väčšiu skupinu, konkrétne pre 571 ľudí, sa údajne uskutočnila 5. júla 1841. Niesla morálny odkaz – cestovalo sa na podujatie podporujúce abstinenciu od alkoholu. Cestu zorganizoval baptistický kazateľ, neskôr podnikateľ Thomas Cook. Využil, na svoju dobu revolučný spôsob prepravy, vlak z Leicestra do Loughborough, tj. na vzdialenosť asi 18 kilometrov. Cooka organizovanie ciest chytilo, rozšíril svoju ponuku aj do zahraničia a na prelome storočí už bola jeho cestovná kancelária „Thomas Cook & Son“ (1872) svetoznáma! Medzi najpopulárnejšie destinácie patril Paríž a Alpy. Hory sa totiž konečne stali lákavou turistickou oblasťou. Thomas Cook spropagoval všetky služby, ktoré dnes pokladáme v cestovných kanceláriách za bežné. Pre svojich zákazníkov zabezpečoval ubytovanie, lístky a vstupenky, itineráre, zoznamy pamiatok, zámenu peňazí, turistické brožúry a fakultatívne výlety. Cook je preto považovaný sa priekopníka masového turizmu.

Určite poznáte slovo „bedeker“. Zdomácnilo sa u nás z priezviska Nemca Karla Baedekera, ktorý v 19. storočí vydával v štandardizovanej knižnej podobe turistických sprievodcov. V bedekroch sa dali nájsť informácie o danej krajine, odporúčania kam ísť, ktoré pamiatky navštíviť.

MASOVÝ TURIZMUS SÚČASNOSTI

Masívny turistický boom nastal až v 60. rokoch 20. storočia. Začiatkom storočia bolo vynájdené lietadlo, cestovanie ktorým si mohli, opäť, najprv dovoliť len bohatí. Prvý komerčný let sa uskutočnil v roku 1928 nemeckou lietadlovou loďou Graf Zeppelin, na palube ktorej sa nachádzalo 20 pasažierov a 43 členov posádky 🙂  Na našom území cestovatelia trpeli zákazmi a byrokratickými obmedzeniami a cestovanie sa stalo dostupnejším až v decembri 1989, kedy boli zrušené mnohé administratívne opatrenia. Pre väčšinu Slovákov však vtedy nebolo cestovanie finančne dostupné. Cestovatelia v minulosti museli vynaložiť námahu a úsilie, aby sa do vytúženej destinácie dostali. Museli si našetriť financie, načítať informácie, spoznať krajinu už z domu, vytlačiť mapy, vybaviť povolenia a pod. Cesta bola dobrodružstvom už od začiatku, ľudia si ju viac vážili a viac vnímali.

Postupne sa však cestovanie dostalo do dnešnej podoby ultrajednoduchej masovej činnosti, ktorú za nás niekto zorganizuje. Niekedy aj nevedome podporujeme linčovanie krajín, utrpenie zvierat a vykorisťovanie ich obyvateľov. Často totiž nepochopiteľne hľadáme v zahraničí presne to, čo máme doma. Očakávame akýsi štandard, luxus, pohodlie. Služby na zlatom podnose. Porovnávame a nerešpektujeme spôsob života domácich a unikátnosť prírody. Aj dnes sa však dá cestovať uvážlivo, citlivo a zodpovedne. O tom ako sa dočítate v  článku o zodpovednom cestovaní.

Radi by sme vás pozvali k anonymnej účasti na prieskume o obľúbených miestach Slovákov na Slovensku. Tie sa stanú inšpiráciami pre naše ďalšie články. Krátky dotazník mapujúci cestovateľské preferencie nájdete tu. 

Článok je kompiláciou informácií z nasledovných zdrojov:

https://matadornetwork.com/bnt/a-history-of-why-people-travel/
https://www.travelex.com/travelex-hub/travel-inspiration/history-of-the-vacation
https://sk.wikipedia.org/
http://ieg-ego.eu/en/threads/europe-on-the-road/the-history-of-tourism

Vitajte v raji: reportážna kniha o masovom turizme a jeho širokospektrálnom dopade. Knihu napísala Jennie Dielemans, autor fotografií je Shahab Salehi a na Slovensku ju zo švédštiny preložila Alexandra Debnárová . Kniha vyšla vo vydavateľstve Absynt v roku 2016.