Konečne sa oteplilo a je čas vyraziť do kopcov. Na rozcvičku som si dal prechod z Dolného Kubína do Leštín cez Krnáče. Hneď za sídliskom ma víta lúka s púpavami, olemovaná kvitnúcimi trnkami ako na svadbe.

Zatiaľ nikde nikoho, asi sú všetci v kostole, veď je Veľký piatok. Až v lesíku ma predbieha nejaká bežkyňa, ktorá upaľuje akoby zbadala medveďa. Dobehol som ju len keď išla oproti.

To už sa blížim na Predný Krnáč s výškou  801 m.n.m. ľudovo nazývaný psí vrch. Vzhľadom na množstvo stožiarov by som ho skôr nazval elektrický vrch. Triangulačný bod bohužiaľ asi niekto ukradol. Tu som si robil autoportrét a vyrušila ma skupinka cyklistov. Tak to sa im pôjde nadol jedna báseň, pomyslel som si.

Je tu pekný kruhový výhľad, len si musíme odmyslieť kopu drôtov.

Na juh Rozsutec.

Na západ Kubínska hoľa.

Na sever Roháče.

Na východ Choč.

Kúsok ďalej pod statnými bukmi sme zvykli vždy oddychovať a načerpať trochu energie. Bohužiaľ už niektoré vyrúbali a niekto už čerpá energiu doma pri svojom vyhriatom krbe.

Čo by kameňom dohodil je ďalšie miesto na odpočinok s malým stolíkom, akurát tak položiť si jedno pivo a oprieť lakeť.

Po krátkom prechode lesíkom sa opäť otvorili široké výhľady a spoza rohu sa ukázala Ostrá skalka.

Choč je z tejto strany taký strmý, že človek má pocit, že tam vylezú len horolezci.

Ešte jedna rovinka a som pri kaplnke sv. Vendelína – patróna pastierov. A akoby naaranžované sa hneď za kaplnkou páslo stádo oviec.

Zaujímavé je, že na smerovníkoch je tu uvádzaná nadmorská výška 830 m, čo je podľa mňa nezmysel, pretože z 800 metrového kopca som išiel väčšinou nadol a aj podľa Google Earth to je asi 750 m.

Odtiaľto pokračujem do dedinky učupenej v údolí – Srňacieho, ktoré je miestnou časťou Dolného Kubína. Potom už len kúsok nadol po ceste k hotelu Orava a prejdúc cez potok sa za chvíľu prehupnem cez kopec do Leštín, čo je moja cieľová stanica.

Na záver už len dve kytice – fialky a záružlie.