Pozrime sa do Chorvátska. Zastavíme sa najprv na ostrove Krk. Je relatívne blízko k Slovensku, o pár hodín bližšie ako Dalmácia. Kľudne sa tu môžeme slniť a oddychovať 7-8 hodín po odchode zo stredného Slovenska.

My sme to z Prievidze švihli po obľúbenej trase cez Komárno, Kisbér a Mór na maďarskú diaľnicu v Szekesfehervari. Nám to trvá presne 60 minút. Zo Szekesfeherváru ideme po diaľnici šup šup a sme za 80 minút na hraniciach s Chorvátskom. Už sme viac ako za polovicou cesty, tak hormón šťastia sa mi priamo úmerne stupňuje paralelne s únavou šoféra. Ako každý raz keď ideme okolo, snažím sa nahovoriť osádku na odbočku do Varaždína alebo Záhrebu. Ale ako vždy, márna snaha. Proste nehrozí. Ani cestou tam, ani späť. Vždy valíme rovno vpred, sme radi, že nám dajú pauzu aspoň na WC. Zachraňuje ma, že aj tankovať aspoň raz treba a že aj šofér je len človek a tiež si musí natiahnuť nohy. Prechádzame diaľnicou len okolo Záhrebu a môj krk sa inštinktívne otáča vpravo a túžobne hľadím na mesto v diaľke. Kdesi som počula, že Záhreb je malá Praha, tak mi to odvtedy nedá pokoja. Raz sa tam vydám na poznávačku sama s kamoškami v rámci víkendového výletu. Už len aby začal premávať vlak medzi Bratislavou a Záhrebom.

Kedže ma niekto nepočúval, čo sa týkalo času odchodu z domu, zakysli sme pri Záhrebe 2 hodinky v zápche. Lebo sobota obed na diaľnici je horšia kombinácia ako čerešne a mlieko. A kedže niekto za volantom nepočúval ani po rade, že odbočme z diaľnice a dajme to po súbežnej ceste cez dedinky, kde by sa mi naskytla možnosť vidieť kus vidieka, tak sme si to odstáli skoro na mieste. Naštastie sa to po 2 hodinkách pohlo, tak sme už vyrazili kúsok za odbočkou na Istriu ako šípy. Za Záhrebom sa to rozhodilo na dve diaľnice, smer Split a smer Istria, tak už sme mastili krásne 130 za hodinu. Ja som mala možnosť pozrieť si novú časť Chorvátska. Z jednej strany sme obdivovali Národný park Risnjak a z druhej strany severnú časť Severného Velebitu.

Priblížili sme sa k Rijeke a z výšky sme mali krásny výhľad na Kvarnerský záliv. Moje plány boli navštíviť aj Rijeku, ale samozrejme neboli vyslyšané. Tak sme sa po 20 minútovej zápche prepracovali k mostu na Krk, kde sme po zaplatení mýta boli skoro v cieli. Kedže som cieľové miesto vybrala mesto Krk, ešte nás čakal kúsok jazdy po ostrove. Už sme boli ako malé deti – už tam budeme? Už tam budeme? Podľa máp sme trafili na prvý šup na ubytovanie o ulicu vyššie nad kempom Rožac, takže bude skvelý prístup k informáciam na recepcii kempu, k vode, do mesta blízko aj pešo, vlastne ani nebude treba autá vyberať z dvora. Cieľ bol splnený, možeme začať dovolenkovať na ostrove Krk v meste Krk. Moje naivné predstavy boli, že keď ideme partia 11 členov na 3 autách, že vyrazíme do okolia. No iste.

Naveľa naveľa sa obetoval moj drahý švagrík a išiel so mnou do jaskyne Biserujka. Tu nájdeme pri dedinke Rudine na severe ostrova, v planine porastenej krovím a rastlinami statočne vyšlahanými všetkými burami a jugom, ako na Jadrane nazývajú strašné vetry. Až mi bolo divné, že tam vôbec niečo rástlo. Samý kameň a sucho ako na púšti. Aj sme sa miestami báli, či ideme dobre, ale dorazili sme do cieľa. Moja zásoba máp a informácií nesklamala. Na recepcii kempu Rožac v Krku som kúpila vstupenky. V kombinácii so vstupom do Aquária Krk sme mali 20% zľavu, takže za smiešnu položku asi 4 eurá na hlavu sme mali dva lístky. Ako sa u nás hovorí, za málo peňazí veľa muziky. Ešte sa dal kúpiť trojlístok aj do Aquária v Baške, ale tam sme nemierili.
V jaskyni bolo príjemne, išli sme do podzemia na 20 minút, v malej asi 15 člennej skupine. Vojsť zo 40 stupňovej teploty do príjemných 12 stupňov považujem za jeden z najlepších mojich počinov na Krku. Najradšej by som tam bola zostala 4 turnusy po sebe, ale nedalo sa. Fotili sme zase bez blesku, tak fotky tiež nie sú veľmi ukážkové. Jaskyňa Biserujka je v hĺbke 13 metrov, dlhá asi 110 metrov. Kľudne to zvládnu aj menej pohybliví jedinci. Sú tam stalagnity, stalaktity aj stalagnáty, pekné dvorany a balkóny. Naozaj sa oplatí túto jaskyňu navštíviť. Minimálne kvôli schladeniu.

Aquárium Krk

Po zakúpení double lístkov nám nič iné nezostalo, ako si nájsť čas a prejsť sa do centra mesta. V strede mestečka, 5 metrov od preslávenej cukrárne Katarína, kde na terase rástli živé kiwi, (myslím ovocie, nie vtákov), a kde predávajú nenormálne famózne kremeše a zákusky – a o zmrzline ani nehovorím, tak tu nájdeme Aquárium Krk.

Malé a útulné aquárium na troch poschodiach ponúka krásnu prehliadku aquárií s rybkami a rybami, sušené hviezdice aj množstvo mušlí. Je to naozaj jedno z najkrajších aquárií, čo sme videli.

Ponorka
Po návšteve Aquáriá sme skočili na ponorku na nábreží a pozreli sme si aj kúsok podmorského sveta. Mali sme tu aj možnosť pozrieť si z morskej strany tretie najdlhšie mestské hradby v Chorvátsku ( prvé sú v Dubrovníku, druhé sú v Stone) a aj panorámu mesta. Pod vodou nám ukázali akože pirátsky poklad, potopenú loďku, betónovú raju, staré amfory a delá, ale aj živé rybky a malinké skoro útesy.

Centrum mesta
Partia sa odmietala zúčastňovať mojich potuliek po meste, tak som sa posledný deň pred odchodom domov vybrala riadne si pozrieť mesto. Lebo koľkokrát sme šli do mesta, vždy to zapichli v cukrárni a z mesta nevideli nič. Niekoľko hodín strávených v prázdnych uličkách, sama s foťákom, to je pre mňa krásny deň bez mrmlania a mrnčania. Nikto vás neobmedzuje a nenaháňa. Prešla som ulicu po ulici, nakukla do domov, priechodov, prečítala všetky informačné tabule, pokochala sa výhľadmi, nazrela som do galérie, múzea, katedrály, biskupského paláca, na výstavu sakrálnych klenotov, do obchodíkov.
Mesto má bohatú históriu tak naozaj je čo pozerať – paláce slávnych šľachtických rodov, spomínané hradby, chrliče, výrazne tu poznať benátsky vplyv, ale nájdete aj množstvo pamiatok z rímskej doby. Na ostrove Krk sa zrodila hlaholika, písmo Cyrila a Metoda, nájdete tu množstvo pamiatok v tomto duchu.

Párkrát sme sa previezli cestou z potravín okolo výstavy pieskových soch, ktoré Rusi robili asi mesiac. Tak som si ich prišla pozrieť tiež sama. Sochy boli síce pekné, ale celé to pozrieť trvalo asi 10 minút. Tak si myslim, ze to nestálo za vstupné a tridsať minútovú chodzu do kopca.

Punat a Stara Baška
Foto mapa Punat a Stara baska 3
Pri márnej honbe za prenajatím člnka, ktorý sme aj tak nezohnali, sme sa dostali aj do takej dedinky, ako je Stará Baška. Donedávna bola prístupná iba z mora, cesta je tam len posledné roky. Pre mňa to bol celkom zaujímavý zážitok – miestami sa tiahla cesta úzka iba na jedno auto, možnosť parkovania – čistý zázrak, ale miesto bolo malebné s krásnym výhľadom na Severný Velebit na pevnine, okolité ostrovy Rab, Goli otok a samozrejme more. Cestou do Starej Bašky sme prekonali 45. rovnobežku severnej zemepisnej šírky.

V Punate je obrovská marína. Aj centrum mesta je milé, skôr taká pobrežná dedinka. Pláže sú kúsok za mestom, ale dostupné aj pešo. Punat som zvolila ako východzie miesto na lodný výlet. V strede Punatskej zátoky si kraľuje ostrov Košljun a na ňom františkánsky kláštor, kde som sa chcela pozrieť, a aj som sa pozrela.

Výlet z Punatu Vám priblížim v ďalšom článku. Bol to jeden z najlepších výletov – ostrov Košljun a kláštor, ostrov Kormat a kŕmenie čajok, ostrov Plavnik a supy bielohlavé, pláže Golden Beach a Fox Bay na Krku, Blue Cave kam sme sa vnorili a panoráma mesta Krk. Toto všetko som stihla počas 6 dní v Krku a neobišlo ma ani plávanie, plážovanie, grilovanie rýb a ani spálenie.
Ubytovanie v meste Krk je ľahko dostupné, osobne by som znova hľadala v blízkosti kempu Rožac, alebo priamo v ňom, kempové pláže sú vybavené toaletami, sprchami, lehátkami, slnečníkmi a aj barmi, zároveň pár minút dostupné centrum mesta a prístav.