Celková dĺžka: 50 km. Celkové prevýšenie a klesanie: 700 m. Celkový hrubý čas: 03:00 hod.

Keď už som bol na tej Hornej Nitre, tak som na mape hľadal nejaké pekné miesto, kam by som mohol na bicykli vybehnúť, aj keď počasie nebolo moc najlepšie. Zaujalo ma jedno miesto, a to hradná zrúcanina Sivý Kameň. Nikdy som o danom hrade nepočul a ani som tam nebol. Nezostávalo nič iné, ako si na webe nájsť nejaké obrázky, ako to tam vyzerá, a taktiež si naplánovať trasu kade pôjdem. Keďže celú noc pršalo, nezostávalo nič iné, ako ísť po ceste až do obce Podhradie. Cesta z Opatoviec nad Nitrou až do obce Lehota pod Vtáčnikom bola príjemne vlnovitá, ale dosť rozbitá. Čo sa týka pohľadu na Strážovské vrchy, nebolo to možno pre veľa ľudí najkrajšie, ale pre mňa to bolo zaujímavé a fotogenické.

Prvé stúpanie začalo cez celú obec Lehota pod Vtáčnikom. Nechápem, prečo všetky tie dedinky sú do takého kopca 🙂 ale má to svoje čaro. Ako som sa dostal pomaly za dedinu, tak na lúke som mal možnosť zase vidieť moje nové kamošky, a to stádo kravičiek, ktoré si pochutnávali na zelenej jarnej trávičke. Ale stúpanie stále pokračovalo a cesta sa začala vlniť a krútiť, no vyzeralo to ako horský priechod. Pritom to bola len cesta do dediny, ktorá už je konečná.

Prišiel som do cieľovej obce Podhradie. Krásna dedina ktorá ponúka pekný výhľad, v okolí sú len samé hory a lesy. V diaľke som už videl môj cieľ. Veľa tam z hradu nezostalo, ale vedel som, že budú krásne výhľady na okolie. Po štrkovej ceste som sa dostal až pod kopec, kde stál kedysi hrad Sivý Kameň. Prečítal som si na tabuli niečo o hrade a mohol som sa vybrať hore. Prvých 100 metrov sa dalo prejsť na bicykli, ale potom už nie. Musel som zosadnúť a tlačiť ho. Bol tam úzky chodníček, ktorý bol plný malých a veľkých kameňov, ktoré neboli moc pevné. Do toho všetko klzké a boli tam aj reťaze na uchytenie sa.

Už som sa dostal hore a stálo to za to. Bol to krásny pohľad na tie krásne lesy, ktoré sa parili. Aj keď hore fúkalo a bola zima, tak ja som si to tam užíval poriadne. Ako môžete vidieť na fotkách, tak po hrade tam sú len 2 menšie múry a jeden väčší. Na vrchole bolo veľa lavičiek a viem si predstaviť z tade pozerať na východ slniečka. Musí to byť krásne a romantické.

Z tohto krásneho miesta som si musel spraviť aj dve fotky. Jednu úplne vrcholovú a jednu na rovine pod vrcholom. Toto miesto ma očarilo a určite ho odporúčam každému.

Cestou naspäť som sa chcel vybrať cez polia do obce Cigeľ, a odtiaľ do Prievidze a do Opatoviec. Ale prešiel som asi pol kilometra a zistil som, že to bol najhorší nápad aký som mohol mať. Toľko blata tam bolo, že môj bicykel nebol zelený ale hnedý 🙂 Musel som sa otočiť a ísť naspäť do Podhradia a vrátiť sa po ceste naspäť. Kedže cesta tam bola do kopca, tak logicky cesta späť bola krásna zjazdová, ale nie moc  čistá. Blato, ktoré sa nalepilo na bicykel, strieľalo všade a aj na mňa. Cítil som sa ako vojak za druhej svetovej vojny, po ktorom hádžu granáty.

Cestou do Opatoviec som sa zastavil ešte v Bojniciach, kde som si chcel odfotiť jeden záber zámku. V Opatovciach som si musel bicykel umyť a dať ho do poriadku. Tento výlet odporúčam každému, nie je to nič extra náročné, a pritom krásne.