Prihlásiť sa k odberu noviniek

Ak si želáte dostávať informácie o nových článkoch a súťažiach, zadajte svoju e-mailovú adresu.

0

Košík

Žiadne produkty v košíku.

Jantárové perly Pobaltia: Litva

Litva je krajina, o ktorej možno veľa nevieme, mýlime si ju s Lotyšskom a myslíme si, že litovčina je podobná ruštine. Poďte si s nami ozrejmiť niektoré fakty a nahliadnuť medzi litovské cestovateľské lákadlá.

Litva, spolu s Lotyšskom a Estónskom, patrí k tzv. pobaltským krajinám. Obmýva ich teda Baltské more, Litva leží najjužnejšie, nad Poľskom, s Lotyšskom hraničí zo severu a Estónsko sa nachádza ešte severnejšie. Hlavným mestom Litvy je Vilnius, Lotyšska Riga a Estónska Tallin. Litovčina je podobná jednému z najstarších jazykov – sanskritu, ruštinu vôbec nepripomína (oveľa menej ako slovenčina), neobsahuje vulgárne výrazy, s Lotyšmi si Litovci rozumejú a k mužským menám pridávajú koncovku -as, takže miestami je litovčina jazykom veľmi vtipným. Vedeli by ste identifikovať napríklad, kto je to Čakas Norisas? Litovci nemajú moc radi Rusov, ani kvôli neslávnej spoločnej minulosti a ani preto, ako sa ruská menšina, žijúca na území Litvy, správa v súčasnosti. Litovské ženy patria k najkrajším na svete, z ľudí tam zas vo všeobecnosti cítiť akúsi uzavretosť a neomalenosť. Krajina sa pýši viacerými rôznorodými zaujímavými destináciami a atrakciami, ktoré inde na svete nenájdete.

Hlavné mesto Vilnius

Hlavné mesto Litvy, Vilnius

Dominantou Vilnisu je neveľká Gediminasova veža postavená z červených tehál typických pre litovskú hradnú architektúru. Týči sa na nevysokom kopci, ale keďže Litva je beznádejná rovina, v ktorej nájdete bilboardy reklamujúce lyžovačku v našich Tatrách, pre pocit výšok si Litovčania v hlavnom meste postavili kratučkú lanovku, ktorá k veži premáva. Lyžujú sa na uzavretých umelých svahoch, ale to už je iný veľmi smutný príbeh…
Z veže Gediminasovej veže vlaje žlto-zeleno-červená litovská vlajka symbolizujúca slnko a prosperitu (žltá), lesy , prírodu, slobodu a nádej (zelená) a krv a odvahu tých, ktorí pre krajinu položili život (červená). Vilnius pôsobí ako moderné mesto, k jeho neodmysliteľnému koloritu patria desiatky kostolov a chrámov. Jedným, trochu netypickým, no s pulzujúcou atmosférou, je Kostol sv. Panny Márie. Ošarpané nástenné maľby a vytŕčajúce tehly pôsobia, ako by v sebe uchovávali spomienky na vojnu. Z uschnutých lupeňov ruží meravo ležiacich na starom koberci máte zas dojem, že sa na tom mieste zastavil čas tak pred 200 rokmi. Súčasťou Vilniusu je samostatná republika Užupis, s vlastnými hranicami a ústavou, podľa ktorej má napríklad každý právo plakať, pes má právo byť psom a mačka nie je povinná milovať svojho majiteľa. Užupis prichýli hlavne umelcov a otvorené duše. Na hraniciach dostanete na vyžiadanie aj pečiatku do pasu. Ulice sú tu dekorované alternatívnymi maľbami, sochami a inými nápaditými umeleckými dielami. V meste vám zrak bude pútať čosi biele na neďalekej hore. Na hore troch krížov, kde sa týči pamätník v podobe niekoľko metrových troch drevených bielych krížov, ako spomienka na siedmich františkánskych mníchov, ktorí boli na vrchole hory popravení. Kazuiko mugé je názov akéhosi obrovského vilniuského jarmoku, ktorý sa v hlavnom meste koná začiatkom marca. Celým mestom sa vtedy tiahnu stánky s výrobkami lokálnych umelcov a tvorcov, ale i domácim jedlom a pitivom. Špeciálnym zážitkom sú sušené ryby a morské plody. Na intímnu zónu si však Litovčania nepotrpia a miestami sa doslova nemôžete v dave ani pohnúť. Vo Vilniuse nájdete aj najväčšiu pyramídu na svete. „Čože? V Litve?“, pýtate sa asi. Veru áno, je ale postavená z viac ako jedného milióna jednocentových mincí. Predtým ako Litva prijala za svoju menu euro, dvaja študenti fyziky sa rozhodli postaviť takýto unikát. Stavali ju takmer 5 rokov, najviac času im zabralo zozbieranie takého veľkého počtu mincí. Pyramídu nájdete v Múzeu peňazí. Meria vyše metra a váži 831 kg.

 

Europos parkas

Europos Parkas (c) virp.lt

Kusiská moderného umenia porozhadzované vonku po rozľahlom parku. V roku 1991 to napadlo litovskému sochárovi menom Gintaras Karosa a dnes je Europos parkas jedným z miest, ktoré na potulkách Litvou turista nevynechá. Z hlavného mesta Vilnius sa sem dostanete rýchlo, je vzdialené len 17 km. Umiestnenie sôch v prírode im dodáva unikátnu atmosféru. Pohrá sa s nimi slnko, aktuálne ročné obdobie či určitá časť dňa.  Europos parkas sa rozprestiera na 55 hektároch a nájdete tu aj diela známych súčasných umelcov, ako sú napr. Magdalena Abakanowicz, Dennis Oppenheim či Sol LeWitt. Expozíciu tvorí cez 100 artiklov nielen z Európy, ale aj Kanady, USA, Južnej Ameriky či Japonska. Vyníma sa tu aj dielo českého sochára Aleša Veselého.

Europos Parkas (c) virp.lt

Ostrovný hrad pri mestečku Trakai

Trakai v lete

Gotický zámok sa potichu vznáša na hladine jazera Galvė. Dostať sa dá k nemu z brehu mostom, ktorý má zvláštne čaro nielen v lete, keď sa tu možno člnkovať, ale aj  zime, keď je jazero celé zamrznuté. Hrad založil knieža Gediminas ako svoj druhý, nový hrad na jazere, ale žil v ňom len krátko, pretože odišiel žiť do mesta Vilnius. Môžete sa poprechádzať v útrobách hradu, jeho tanečných sálach a počas sezóny si užiť jazzový festival.  V 15. storočí dal hrad veľkoknieža Vytautas prestavať na sídlo litovských panovníkov, v 18. storočí už slúžil ako väzenie a bol zrútený, no následne zrekonštruovaný. Okrem hradu, ktorý je súčasťou Trakaiského historického národného parku, sa v mestečku nachádzajú napríklad aj karaimské domy s typickými troma oknami – jedným pre Boha, jedným pre majiteľa a jedným pre Vytautasa.

Trakai v zime

Hora krížov

Na severe Litvy, v blízkosti mesta Šiauliai, leží pútnicke miesto zastavané desiatky-tisícmi krížov rôznych veľkostí a materiálov a ďalšími sakrálnymi symbolmi. Prvé kríže tu boli umiestnené pravdepodobne po povstaní v roku 1831, ale ich presný pôvod nie je známy. Začali ich sem pravdepodobne nosiť pozostalí, ktorí nemohli nájsť telá zosnulých povstalcov. V čase sovietskej okupácie bola Hora krížov pre Litovcov miestom pokojného odporu, chodili sa sem modliť za svoju krajinu a kríže boli Sovietmi niekoľkokrát zrovnané so zemou. V roku 1993 navštívil horu Pápež Ján Pavol II. a vyhlásil ju za miesto pokoja, lásky a nádeje. 

Hora Krížov

Basketbalový zápas

Litva je malý národ, ktorý si vo svojej histórii nesie trpkú ruskú okupáciu. Nezávislosť bola krajine prinavrátená v roku 1990 a Litovčania sú na ňu patrične hrdí, uctievajú si ju masívnymi oslavami a celkovo v krajine cítiť volanie po zocelení národnej identity. Jej súčasťou je určite aj basketbal, najpopulárnejší litovský šport. Vychutnajte si atmosféru národnej hrdosti cez športový zážitok na štadióne v Kaunase, kde vám svoje umenie predvedie jeden z najstarších tímov EuroLigy BC Žalgiris. založený v roku 1944.

Fanúšikovia BC Žalgiris (c) basketball.eurobasket.com

Kajakovanie na jazerách

Jazerá pokrývajú asi 1,5% plochy krajiny, nachádza sa ich v Litve okolo 6000. Mnohé z nich sú ľadovcového pôvodu, mnohé navzájom poprepájané. Predovšetkým najstarší litovský národný park Aukštaitija predstavuje lákadlo pre turistov, ktorí radi trávia čas v prírode. Lesmi a vrchmi sa tu prepletá 126 jazier, ktoré môžete prebrázdiť na kajakoch či člnoch a požičať si ich aj na viac dní. Najväčšie jazero národného parku Kretuonas má rozlohu 8,29 km2, nachádza sa tu aj najhlbšie litovské jazero Tauragnas so svojimi 60,5 vertikálnymi metrami.

Jedno z mnohých litovských jazier

Poloostrov Kurská kosa

Centrom tohto poloostrova ležiaceho v baltskom mori je rybárske mestečo Nida, ležiace neďaleko hraníc ruskej exklávy, Kaliningradskej oblasti, na juhozápadnom pobreží Litvy. Objavte tu okrem autentických rybárskych múzeí či ešte autentickejšieho dobrodružného rybárčenia v zime i múzeum nemeckého maliara Thomasa Manna, ktorý tu v štyridsiatych rokoch chvíľu žil so svojou veľkou rodinou. Kurská kosa je však známa hlavne svojimi masívnymi dunami, pripomínajúcimi púšť na hranici so studeným Baltským morom. Duny siahajú až do výšky 50 metrov, tiahnu sa do všetkých strán niekoľko kilometrov a vytvárajú nádherné pláže farby peny z kapučína. Mimo sezóny na pobreží stretnete len pár zblúdilých rybárov a srnky vykúkajúce spoza borovíc v lese lemujúcom cestu. Oblasť je možné pohodlne prejsť na bicykloch.

Kurská Kosa

Vrch čarodejníc

Južne od rybárskej dedinky Juodkranté v oblasti Kurskej kosy sa nachádza hora a vrch dekorovaný asi 80timi drevenými sochami strašidiel, čarodejníc, diablov a ďalších mýtických bytostí. Spájajú sa s litovskou ľudovou kultúrou a legendami. Diela boli vytvorené litovskými umelcami v rokoch 1979-1981.

Vrch čarodejníc (c) theworkingmomstravels.com
Autor článku
uzivaj si
uzivaj si

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Sledujte nás na Instagrame

Fotky od našich čitateľov