Na svete je veľa výnimočných miest, kde by sa človek raz chcel pozrieť. Čím je to ďalej, tak je menšia pravdepodobnosť, že sa tam dostaneme.

Našťastie na Slovensku je takýchto výnimočných lokalít tiež dosť a tak lepšie je, plánovať si výlety u nás. Aspoň si sny ľahšie splníme.

Medzi takéto rarity patrí bezpochyby Zbyňovský budzogáň. Je to skala, ktorá sa čnie do výšky ako hlava ET mimozemšťana a človek sa diví, ako je to vôbec možné, že to ešte nespadlo. Podobná skala bola kedysi na Rozsutci, no štihlejšia. Ale tá spadla. Preto som sa chcel pozrieť na budzogáň čím najskôr, kým ešte drží. Nikto nevie, ako dlho.

Tak som rýchlo išiel autom, že som minul odbočku do Zbyňova a musel som to obísť cez Jasenové. Za dedinou je kúsok miesta, kde sa dá zaparkovať. Odtiaľ treba ísť po žltej značke poľno- lesnou cestou až ku smerovníku „Pod kamenným dielom“.

Tu sa pripája zelená značka náučného chodníka a netreba sa dať pomýliť, ísť strmo hneď hore. Treba pekne ďalej pokračovať ešte po ceste asi kilometer a radšej si vyfotiť vzácny pečeňovník trojlaločný rovno pod tabuľami.

Až pri tejto tabuli treba odbočiť doľava hore kopcom. Priznám sa, že som si ju neprečítal celú, lebo mi bolo naponáhlo, aby tá skala zatiaľ nespadla. Bola už totiž nadohľad. Jediné, čo ma zdržalo, boli chrobáky na chodníku, ktoré odpratávali nejaký psí trus a gúľali to podobne ako skarabeus. Kiež by takéto žili aj u nás na sídlisku a majitelia psov by nemuseli chodiť so sáčkami. A my so smradľavými topánkami.

Konečne som na mieste a môžem sa dotknúť tohto čuda. Zrejme je stvorený z karbonátových zlepencov, podobne ako Súľovské skaly, čo sú hneď odtiaľto, čo by kameňom dohodil. A kupodivu, drží to. V prírode sa totiž nekradne cement, ako u nás po stavbách a potom sú všetky v havarijnom stave, podobne ako most v Nižnej.

Zboku sa to podobá na Slováka so zalepenými očami pred voľbami.

Okrem tejto skaly sú tu aj výhľady do okolia až do Žiliny. Vidno dokonca aj Rozsutec. Keď chceme vidieť viac, treba si vybehnúť ešte na Žibrid, ktorý umožňuje výhľad na druhú stranu.

Posledný úsek je zaistený reťazami a na samom vrchole veje slovenská zástava.

Pečeňovník rastie aj na vrchole Žibridu, na Slovensku je dosť vzácny

Pri návrate z vrcholu Žibridu, som prebehol odbočku ku bodzogáňu a zašiel som až na náprotivný kopec. Bolo mi aj divné, že chodník nepoznávam, no na jednom strome bola nejaká zelená značka.

Bohužiaľ bolo mi treba sa vrátiť, lebo niektoré moje veci zostali odložené pri skale, aby sa mi šlo ľahšie na kopec. Výhodou bola však fotka aj z opačného pohľadu.

 

Všetky odtiene zelenej už pripomínajú máj.