Poznáte to. Celý deň v práci, naháňačka každý deň od pondelka do piatku. A potom cez víkend naháňačka pokračuje. Upratať, oprať, k rodičom pomôcť na záhradu, návšteva u známych, známy na návšteve u nás…. ani sa nezbadám a zas je tu pondelok.

A tak sme si minulý týždeň povedali, že vypadneme aspoň na dva dni. Môj muž ešte nebol v Košiciach a tak sme si povedali, prečo sa nepozrieť na metropolu východu?

Ráno sme sadli do auta a vyrazili na výlet. Cesta severnou (nedokončenou) diaľnicou bola napriek tomu, že je piatok príjemná. Výhľad na Tatry ako vždy…neskutočný.

Do mesta sme dorazili poobede, keďže sme sa nikam neponáhľali s prestávkami nám cesta trvala dlhšie. Keďže centrum mesta je najkrajšie a nechceli sme sa veľmi presúvať, ubytovali sme sa v Hotel Ambassador****, ktorý mi odporučil známy. A za to mu musím kúpiť nejakú fľaštičku, lebo to stálo za to. Už na recepcii nás privítala veľmi milá slečna a izba taktiež nesklamala.

Sympatický rodinný hotel sa nachádza priamo na Hlavnej ulici a tak sme sa po ubytovaní presunuli na prechádzku mestom. Asi netreba opisovať, že Košice sú krásne, kto tam bol to vie, a kto nebol, určite by mal zájsť 🙂
Fotky hovoria za všetko.

Po návrate do hotela sme vyrazili do wellnessu. Hotel má menší, privátny wellness, v historickej podzemnej časti, ktorý sme si objednali hneď pi ubytovaní. Nachádza sa tu Jacuzzi, fínska sauna, tepidárium a kreslá slúžiace na oddych. Nápoje sme si objednali pohodlne po telefóne a priniesli nám ich diskrétne do vstupnej miestnosti wellness. Po celotýždňovej naháňačke bol tento relax presne to čo sme potrebovali.

O tom, že večeru si dáme priamo v hoteli rozhodli obrázky v hotelovom výťahu. V reklamnom paneli na stene výťahu je výťažok z jedálneho lístka spolu s fotkami a tak sme sa si povedali, že nikam inam ani nejdeme. A urobili sme dobre.

Síce nás trošku prekvapilo, že v reštaurácii sme boli sami a na prvý pohľad to pôsobilo smutne, nakoniec sme to súkromie vlastne ocenili (v hoteli sa konala akcia a tak zvyšní ubytovaní mali organizovaný program na druhom poschodí).

Ako predjedlo sme vyskúšali netradičný hovädzí tatarák a jemne pikantné krevety. Nasledovala ich výborná bravčová panenka sous vide servírovaná so zemiakovým rosty, hríbovo-hľuzkovým krémom a sušenou parmskou šunkou. Muž si (asi v duchu všade naokolo sa konajúcich kačacích hodov) vybral kačacie prsia sous vide podávané s pyré z pečenej tekvice, marinovanou cviklou, zemiakovými gnocchi, lieskovcami, šalviou a omáčkou z portského vína. Obe hlavné jedlá boli nielen krásne na pohľad ale aj veľmi chutné.

Čo by to bola za večera bez dezertu 🙂 Ako správny milovníci čokolády sme si obaja dali Čokoládovú panna cotu s čerstvými jahodami, bazalkovým sirupom a lieskovcami.

V hoteli sa aj napriek prebiehajúcej akcii spalo dobre. Je pravda, že hluk z akcie sme počuli, ale nejak nám to nevadilo, možno sme z mesta na hluk zvyknutí 🙂 Raňajky v hoteli boli bohaté, káva výborná, všetko ako má byť 🙂 Jediné čo nám ráno pokazilo bolo počasie.

Po ceste domov sme zvolili južnú trasu, chcela som ísť spodnou cestou a prejsť sa Betliarom a jeho nádherným parkom. Betliar je po Bojnickom zámku moja najobľúbenejšia historická budova na Slovensku. Ako dieťa som ho videla veľa krát. Keďže celý deň pršalo, prešli sme sa len Kaštieľom.
Park nás počká nabudúce. Určite ešte na východ prídeme 🙂