Ak si ho obzeráte od Popradu, tak nepatrí ku krásavcom našich Tatier. Skôr naopak. Oproti okolitým vrchom a štítom pôsobí zavalito a možno aj ťarbavo. Výstup naň početnými sutinovými svahmi sa zdá byť nudný a nekonečný. Počas teplého letného dňa vás slnko doslova spaľuje a vrchol stále nevidno. Stojí to vôbec všetko za námahu ?
Áno, áno a tri krát áno. Vďaka jeho vysunutej polohe sa vám totiž naskytne čarokrásny pohľad na centrálnu časť Tatier. Neveríte ? Už v roku 1863 v jednom z prvých sprievodcov po Vysokých Tatrách Friedrich Fuchs napísal: „Kto chce spoznať vysokohorskú prírodu Centrálnych Karpát v jej celosti, teda získať prehľad aj o najvyšších štítoch, a kto sa chce s vtáčej perspektívy potešiť pohľadom na vnútornú stavbu týchto vrchov, kto chce byť účastný veľkolepého divadla, aké predstavuje širokánsky rozhľad a pútavý pohľad z nadoblačnej výšky na bezprostredne blízko ležiace dediny a mestá, … urobí najlepšie, keď vystúpi na Slavkovský štít“. Po tomto náročnom citáte si už netrúfnem napísať ani riadok a radšej vám ponúkam pár obrázkov ako dôkaz … nech sa páči:
podvečerný Slavkovský štít (ten vpravo)
Slavkovská vyhliadka alias Maximiliánka
Maximiliánka z iného uhla 🙂
pohľad dole na podtatranské usadlosti
áno, tam ďaleko hore ešte musíme ísť
krátka rovinka na vydýchanie
konečne vrchol – Gerlach čo by kameňom dohodil
Veľká Studená dolina – tam kdesi hlboko je učupená Zbojnícka chata
posledná vrcholová a potom sa už v divadle zatiahla biela opona 🙂