Na Slovensku máme okrem mesta Zvolen ešte aj kopec s názvom Zvolen a aby toho nebolo málo, tak vedľa neho je ešte Malý Zvolen.

Práve tieto kopce boli mojím cieľom hneď po víkende. Pôvodne som chcel ísť na Krížnu, pozrieť či kvitnú veternice, ale povedal som si, že hádam ich nájdem aj inde. Pohodlne ma vyviezol autobus na Donovaly až do výšky 960 m, tak načo pôjdem nadol a potom znovu hore. Škoda energie.

Tentoraz kráčam pomedzi penzióny sám a samozrejme zase strácam značku, tentoraz však v tom dobrom, lebo to bola skratka. To preto, že na mňa štekal pes. Čo vravel, to neviem. No o chvíľu sa značka našla, lebo bola pekná červená. Chodník bol čoraz strmší a pri krátkom oddychu vidím, že mi spadol opasok. No pozriem lepšie a to čierny had. Zdalo sa, že je to užovka no nemala za hlavou žlté mesiačiky. Asi zrejme vretenica šla na pohreb nejakému hadovi.

Po chvíli dobieham aj nejakých ľudí a to je tu už sedlo medzi Zvolenom a Novou hoľou. Vľavo už vidno aj kríž, ktorý je len kúsok od vrcholu. Počasie ako z katalógu, už len fotiť.

Na druhej strane sa objavil Salatín s Lúžnou. A nebolo treba chodiť ďaleko, veternica už svieti pri chodníku a vedľa nej žltohlav. V hojnom počte rastie fialka sudetská, ktorá je žltá.

O chvíľu som už na vrchole Zvolena, ktorý má krásny kruhový výhľad a naviac je takmer v strede Slovenska. Vidno celý východný hrebeň Veľkej Fatry, Časť Nízkych Tatier, Kremnické hory, Choč, Kriváň a ďalšie kopce v diaľke, ktoré ani neviem identifikovať.

Keď som vrcholovú métu obišiel asi dvadsaťkrát dookola, bolo treba si trochu sadnúť. No dalo sa iba na zem. Nikdy som nevedel, načo sú na tom stĺpe tie pahýle, prečo to neokliesnia. Pomáhajú totiž pri vstávaní a je sa čoho držať, keď sa z kruhového výhľadu krúti hlava. Ani pri kríži niet ničoho na sedenie. Zaujímavé je, že aj malé dediny si vybudujú rôzne prírodné sedacie súpravy a tu z miliónových hotelov nepustia ani šesták.

Nuž ale čo budem vysedávať, poberiem sa teda ešte na Malý Zvolen, je to polhodinka po žltej značke, temer po rovine. Predomnou šiel iba chlap s veľkým batohom, ako by ho niekde vyhodili z domu.

Čučoriedky ešte nekvitnú, iba tento modrý kvietok a botanici mi určili, že je to ľan rakúsky. Aspoň niečo tu máme z cudziny.

Až tu som zistil, že ten chlap mal v batohu padák. Dolu na nástenke som čítal, že tu vyskočili z lietadla nejakí partizáni, no tento bol paraglajdista. Spravil tri kroky a vyletel do neba, až sa úplne stratil ako duch.

Tá bodka v strede to je on.

Odfotil som ešte vidlochvosta, pozrel teleobjektívom do Lúžnej, či už kravy vyhnali na poobednú pašu a vrátil sa na Zvolen, lebo do Revúcej to bolo ďaleko.

Také pekné kopce a oni ich pomenujú Prašivá a Chochuľa, dobre že nie ochechuľa. Dolu vidno slávne kúpele Korytnica.

Z internetového archívu.

Ešte raz pozriem na veternicu narcisokvetú a poberiem sa na Novú hoľu. Tu už je aj kde sedieť, ale zase nemám čas, lebo sa ponáhľam na autobus.

Krásny kríž aj krásne kabínky majú.

Autobus tam ešte našťastie nestojí.

Cez tento most som mal ísť po červenej značke, ale aj tak bol prehnitý. Potme nedoporučujem.

Na záver ešte spätný pohľad na Zvolen.