Kým sme mladí, chodíme do školy, lebo musíme. Neskôr zistíme, že to nie je len o tom, že „musíme“ a učenie sa stáva našou celoživotnou potrebou. Niektoré povolanie si  ho vyžaduje viac, iné menej, a tak  nastáva čas, že „chceme“. Chceme  byť uznávanými odborníkmi vo svojej profesii.  Ale učiť sa, keď to už nepotrebujeme? Prečo nie! Možnosti je veľa: google, wikipedia, rôzne stránky a blogy, ktoré nás zaujímajú, a pre nás skôr narodených sú to univerzity tretieho veku.

U3V pri TU vo Zvolene, v akademickom roku 2016/2017 otvorila zaujímavé štúdium: Pamiatky UNESCO doma a v zahraničí. Vytvorila sa úžasná skupina ľudí. Okrem prednášok máme v pláne exkurzie,  poznávame kultúrne, prírodné pamiatky a  spoznávame sa aj navzájom.

Ak vás téma zaujme, môžete nás z času – na čas na tejto stránke stretnúť. Podelíme sa o svoje dojmy z ciest za Pamiatkami UNESCO.  V tomto akademickom roku to bude po Slovensku. Chceme vás inšpirovať, prípadne  vyvolať príjemné spomienky na vaše cesty.

Vlkolínec je typ dedinského sídla s drevenou architektúrou, miestna časť okresného mesta Ružomberok v Žilinskom kraji, neďaleko významného centra turistického ruchu Malinô Brdo.

 Pri orientačnej tabuli me skonštatovali, že máme dve možnosti, ako si zvoliť vstup prehliadky obce. Rozhodli sme sa pre tú dlhšiu, vľavo. Nakoniec je to jedno,  obe cesty sa spoja pri zvonici.

Naozaj skvost – rázovitá podhorská obec sa nachádza  na úpätí  Národného parku Veľká Fatra, chránená skalnými bralami vrchu Sidorovo. Vlkolínec bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 1993. (Výbor svetového dedičstva UNESCO, 17 zasadnutie v kolumbijskej Cartagene v dňoch 6 – 11 decembra 1993).

Z histórie sa dozvedáme, že prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1376, ďalší zdroj uvádza obdobie vzniku Vlkolínca medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia, keď sa spomína, ako jedna z častí mesta Ružomberok, patriaca pod správu Likavského hradu (osada drevorubačov a uhliarov). Záznam o tom, že Vlkolínec je považovaný za obec pochádza z roku 1625, prislúchalo mu označenie  sedliacko-želiarska obec. Vtedy mal Vlkolínec údajne 4 sedliacke usadlosti a 5 želiarskych domácnosti (želiar je označenie najchudobnejšej vrstvy poddaných, ktorý nevlastnil žiadnu, prípadne iba malú časť poľnohospodárskej pôdy v zastavanej časti obce).  Obyvatelia Vlkolínca sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom, salašníctvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a včelárstvom. Zručnosti so spracovaním dreva využívali pri stavbe svojich obydlí, ktoré sa v pôvodnom stave zachovali dodnes. Očarí nás súbor čarovných domčekov, akoby sa tu zastavil čas. Svoju jedinečnosť si zrejme obec zachovala aj vďaka „izolácii“, až do polovice 20. storočia viedli do dediny iba poľné cesty a nebola tu  ani elektrina.

Vlkolínec je aj dnes považovaný za živú obec, má zopár stálych obyvateľov (18, ktorí bývajú v šiestich domoch z celkového počtu 55 domov) a chalupárov, ktorí tu prebývajú sezónne. Milí ľudia, zrejme si zvykli na zvedavých turistov, ochotne sa dajú do reči a umožnia fotografovanie. Jedna účastníčka exkurzie tu má bývalú študentku, vítala ju pri zvonici s misou plných  čerstvo vypražených „krapni“.  Výborné pečivo, ponúkané s láskou.

Dominanty Vlkolínca:

Drevená zvonica (1770) predstavuje jednu z najstarších stavieb Vlkolínca. Pôvodná funkcia zvonice spočívala v ohlasovaní času modlitieb, požiarov a iných nebezpečenstiev v obci. Situovanie zvonice v minulosti tvorilo hranicu medzi horným  a dolným koncom obce.

Ďalšou dominantou obce je  Kostol navštívenia Panny Márie (1875) a zrubová studňa (1860). Kostol je jednoloďová novoklasicistická stavba s vežou a pristavenou sakristiou (1875). Pôvodne na tom mieste stála kaplnka patria k cintorínu. V minulosti bol kostol pre obyvateľov  jediným miestom spoločenského kontaktu.

Drevená rumpáľová studňa je hlboká 12 m. V minulosti slúžila  ako jediný zdroj pitnej vody. Vrchnú časť tvorí drevená konštrukcia na podmurovke.

V osade je aj cenný muzeálny objekt – Roľnícky dvor (zrubový ľudový dvojdom)  s expozíciou pôvodného bývania, ku ktorému patrí dvojpriestorová stodola, maštaľ a murovaná sýpka. Zaujímavá je i  galéria s umeleckým predmetmi (bývalá škola). Návštevníkom je k dispozícii aj informačné centrum.

A ešte čosi  z histórie obce:

Jedna z povestí hovorí, že názov obce Vlkolínec je odvodený od výskytu vlkov v tejto lokalite; znakom obce je (bola) heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti.

Vlkolínec sa oplatí navštíviť kedykoľvek počas roka, ale určite nevynechajte návštevu  koncom júla, kedy sa koná „Nedeľa vo Vlkolínci“, kultúrna akcia (vystúpenie ľudových spevákov, súborov,  umelcov, rezbárov a ďalších remeselníkov).

Ak ste už vo Vlkolínci,  oplatí sa navštíviť aj ďalšie miesta v okolí, ako je:

⦁    Archeologický skanzen Havránok s ukážkami keltského osídlenia na brehoch Liptovskej Mary

⦁    Malinô Brdo,  stredisko cestovného ruchu s množstvom atraktivít počas celého roka (lyžovanie, Bike Park, lanové dráhy, apod.)

⦁    Termálne kúpalisko v Bešeňovej a Aqauparku TATRALANDIA v Liptovskom Mikuláši – zábava i relax v teplej vode počas celého roka.

Teším sa na ďalšiu návštevu Vlkolínca (vždy je čo pozerať), je úžasné  prežiť jeho atmosféru najmä počas kultúrnych akcii. Verím, že návštevníci, ktorých je neúrekom,  nebudú dlho čakať ani na avizovaný Dom UNESCO.