Tatry mám veľmi rád. A ešte väčšie potešenie mám vtedy, keď si vychutnávam ich krásu spoločne s priateľmi. Spojenie „ľudia a hory“ ma vždy nabije pozitívnou energiou na dlhú dobu. Aj preto sme si koncom mája zorganizovali malý výlet, ktorého vrcholom mal byť výstup na Gerlach.

Predpoveď počasia sa mení ako keby bol apríl, ale nám to vôbec nevadí. V dobrej nálade nasadáme v zložení Zuzana, Marta, Marcel, Martin a ja do požičaného mikrobusu. Po počiatočných problémoch (automatická prevodovka … po dvoch „miernych“ pribrzdeniach som si spomenul na radu – odlož ľavú nohu, už ju nebudeš potrebovať) ide všetko ako po masle. V Trenčíne berieme ešte Veroniku, ktorá nám hneď poúka čosi na jedenie (i keď to nie je jej tradičný a skvelý koláč). V Žiline potom nakupujeme ďalší proviant a tešíme sa z tepla a slnka. Pod Strečnom žiadne zdržanie a čoskoro sedíme v našom novom dočasnom domove – útulnej drevenej chate v podtatranskej Štôli.

Prichádza horský vodca a dohadujeme sa čo a ako s našim výstupom. Počasie nám ale v prvý deň výstup asi neumožní, tak radšej volíme náhradný plán – smer Téryho chata. Na Hrebienku padá zrána niekoľko kvapiek dažďa, ale potom už pršiplášte miznú definitívne v plecniakoch. Hurááááá, tešíme sa a dýchame svieži vzduch. Niekto to s dýchaním sem tam aj preháňa, ako napríklad Veronika. Našťastie, Marcel to svojou duchaprítomnosťou rýchlo napráva.

Zuzana sa tiež nenecháva zahanbiť a vyťahuje najväčšiu dobrotu doobedia – gumené cukríky. Mňam, mňam … hryzkáme a pomáhame svojim kĺbom. Ale čo to ? Veď ona ich tuším aj pije !

Po chvíľke už sedíme na terase Zamkovského chaty a vychutnávame si zaslúženú orosenú odmenu. Nemá tá kofola nejakú divnú farbu ? 🙂

Kým pijeme tento čudný mok, tak dievčatá trošku šaškujú pri drevených figúrkach na lúke pod chatou. V opojení z krásneho počasia nenápadne zabúdame na náš pôvodný plán … pardón, až na Martina – ten sa na Terynku predsa len rozbehol. My ostatní sa presúvame k vodopádom Studeného potoka a srandičky opäť pokračujú.

Jááááj, skoro by som zabudol … LÍŠKA. Na Rainerke sa s ňou stretávame úplne face to face. Ťahám rýchlo foťák a robím pár záberov. Zuzana je ale smutná … má vybité obe baterky. Núkam jej rýchlo svoju ale tá nesedí. Je mi jej naozaj ľúto. Všetci ju utešujeme, že takýchto príležitostí bude ešte veľa, ale moc to nepomáha.

Po návrate do dediny nás čaká ďalší vrchol dňa – opekačka. Počasie asi vidí, že chceme sedieť vonku, takže slnko žiari ako uprostred najväčšieho leta. Vyťahujeme zásoby a ideme na to. Ešte dnes cítim vôňu slaninky a klobásky, keď si pozerám niektoré fotky. Príjemný večer ukončíme tombolou, kde vyhrá každý čosi zaujímavé. Najviac sa teší z výhry Marcel a svojho nového kamaráta „macka“ odvtedy takmer nepustí z ruky.

Sobota ráno – opäť padá rozhodnutie Gerlach vypustiť. Náhradný program si spraví každý podľa svojich predstáv a záujmov. Veronika a ja ideme relaxovať do teplej vody v Poprade, Marcel sa vyberá na neďaleký Kozí kameň (a odfajkuje si ďalší z početných vrcholov) a trio Marta, Zuzana a Martin idú pozrieť krásy Spišskej Soboty. Poobede sa opäť všetci stretávame a po výdatnom jedle talianskeho typu vyrážame na biliardový turnaj do miestneho baru. Rozpútava sa neľútostný súboj zmiešaných párov. Dnes už ani neviem, kto vlastne vyhral 🙂

Nedeľa ráno – pred odchodom domov sa ešte rozhodneme pozrieť na chatu Plesnivec. Nechodí sem toľko ľudí a preto mám túto „prechádzku“ obzvlášť rád. Vôbec nám nevadí, že je pod mrakom – s Martinom a Zuzanou sa tešíme, že aspoň môžeme lepšie fotiť kvety.

Predbiehame sa kto z koho a často objavujeme ten istý námet. Pozrite, ako to Zuzane dobre ide:

Na chate sme úplne sami a máme ju celú iba pre seba. Dávame si vynikajúce polievky a dievčatá pritvrdzujú horcom. Potom len tak posedávame a užívame si posledné chvíle oddychu. Komu by sa chcelo ísť z tejto oázy pokoja tam „dole“. Nemáme však na výber a na zostupe ešte zvečňujeme na pamiatku vodné krásy v doline Siedmych prameňov.

A máme to za sebou. Sadáme do auta, ťažko sa lúčime s Tatrami a tešíme sa na ďalší výlet. A na záver sa všetci spoločne čudujeme ľuďom, ktorí dávajú prednosť prechádzkam v nákupných centrách pred tými prírodnými.

PS: ďakujem všetkým ešte raz za príjemnú spoločnosť a teším sa na ďalšie opakovanie 🙂