Vždy, keď sa vraciam zo zahraničia, tesne za Bratislavou ma, spolu s výhľadom na prvé kopce, chytí pocit domova. Stalo sa mi to aj po návrate z Tirolska, no obvykle bývam nadšená z toho, že konečne skončila rovina. Teraz mi však tie naše západné kopčúriky, v porovnaní s rakúskymi Alpami, pripadali ako krtince na lúke 🙂 Masívnosť Álp si uvedomujete o čosi viac vtedy, keď netrávite čas priamo na vrchoch, ale v mestách pod nimi. Ohraničujú ich, chvíľkami vytvárajú pocit bezpečia, chvíľkami klaustrofóbie. Svoje ostré skalnaté štíty sebavedome zapichávajú do mäkkých oblakov. Len ihličnany, predstavujúce život, vytŕčajúce v pásoch sem-tam i priamo na hrebeňoch, zmierňujú ich nekompromisný chlad.

V Tirolsku vás na ulici aj na túre takmer každý pozdraví, no ako nemecké „Guten Tag!“ pozdrav neznie. Miestne „Grüß Dich!“ či „Grüß Gott!“ pripomína skôr holandské chrchlajúce „Goede dag!“. Ale veď vlastne… všetky tie pozdravy sa na seba podobajú, proste som niečo zamrmlala ako odpoveď. Mladí na vás zas vykrikujú „Sevas!“ alebo „Servus!“, čo podľa jedného miestneho chalaniska pochádza z latinského slova, znamenajúceho „otrok“. Konotácia pozdravu ale nie je negatívna, keď na vás totiž niekto zakričí „Servus!“, mal by vám byť ochotný dať čokoľvek, ako ten najlepší a najúslužnejší priateľ. Som zvedavá, čo by však niektorí neomalení Tirolčania povedali na to, kebyže ich poprosím o láskavosť na základe jedného pozdravu 🙂 Chvíľkami proste neviete identifikovať, v akej krajine sa to vlastne nachádzate. Stačí ale, aby ste sa rozhliadli okolo seba a Alpy v bezprostrednej blízkosti mesta vás s realitou rýchlo skontaktujú. Ste v Innsbrucku – hlavnom meste rakúskeho Tirolska. Tirolsko, vo všeobecnosti,  je historickou oblasťou, do ktorej spadá časť juhozápadného Rakúska a severného Talianska. Od roku 1919 ho tvorí spolková krajina na území Rakúska a taliansky región Trentino – južné Tirolsko.

Keď sa prvýkrát ocitnete v Innsbrucku, ohromí vás malebnosť mesta, ktoré bezpečne sedí v lone mohutných, vyše dvojtisícových skalnatých štítov, vrchu Hafelekar na severe a hory Serles na juhu, ktorú vraj Goethe nazval „hlavným oltárom Tirolska“. Masívy chránia rozprávkovú destináciu pred pazúrmi reality. Gotické domčeky hrajúce všakovakými farbami poprepletané ohyzdnými prudko modernými stavbami bez ducha, lemujúce hlavnú Maria Theresien Strasse, na ktorej počiatku stojí víťazný oblúk. Skateri & surferi, námestíčka s rampami, upravená zeleň, poriadok a čisto. To je Innsbruck. Názov mesta vznikol v súvislosti s modrozelenou riekou Inn, ktorá mestom preteká a doslovne ho možno preložiť ako „most cez rieku Inn“.

Neveľké staré mesto Altstadt láka návštevníkov slávnou strechou Goldenes Dachl, prikrývajúcou starobylý balkón inštalovaný na jednej z gotických budov. Strechu vraj ozdobili takmer 3000 pozlátenými škridlami na počesť svadby cisára Maximiliana I. s jeho druhou manželkou Biancou. Ani interkontinentálne reštaurácie a skrytá kaplnka, dekorovanými štyrmi sochami, stvárňujúcimi sakrálne aktivity neznámeho pána, neprekoná hlavné lákadlo mesta a okolia, ktorým zostávajú určite Alpy.

Energiu vrcholov môžete nasávať aj počas kratšej návštevy Innsbrucku, keďže systém lanoviek Nordkettebahnen je takmer súčasťou integrovaného systému mestskej hromadnej dopravy. Kúpite si lístok a o pár minút už stojíte na Hafelekar (2300 m.n.m.) a nechávate sa opantať hlbokými výhľadmi na mesto a majestátne okolité masívy.

Olympijský skokanský mostík na vrchu Bergisel, ako aj niektoré zastávky lanovky, dizajnovala oceňovaná architekta, nástojčivá „kráľovná kriviek,  Zaha Hadid. Majú vraj pripomínať ľadovec, asi kvôli tomu, že sa v Tirolsku nachádza 5 ľadovcov, medzi nimi napríklad Hintertux s celoročnou prevádzkou zjazdoviek či Stubai Gletscher viditeľný aj z okolia mesta. Bohužiaľ, so všetkou úctou k Zahe Hadid, zastávky vyzerali skôr ako vytrhnuté z postsocialistickej krajiny a nasilu zasadené do nekompatibilného koloritu mesta a prírody vôkol. Oblé krivky, umelé materiály a predstava ľadovca mi proste nejdú dokopy. Posúďte však sami.

Autentickejší zážitok tirolskej prírody mimo Innsbrucku si vychutnáte turistikou po chodníkoch, na ktoré sa dostanete z okolitých miest a dediniek. Hall in Tirol, mestečko vzdialené asi 10 km od Innsbrucku, pripomína svojim kopcovitým historickým centrom a kamenným dláždením Banskú Štiavnicu, akurát, že zachovalejšiu a upravenejšiu.  V minulosti bolo dôležité  pre ťažbu soli a sídlila tu významná mincovňa, v ktorej sa razili toliare používané naprieč celou Európu. Nachádza sa tu tiež hrad Hasegg z 13. storočia a budova bývalého ženského karmelitánskeho kláštora, v ktorej sídli okresný súd.

V lete, po daždi, sa na túre miestami cítite ako v subtropickej klíme pri výstupe na Machu Picchu, no do tirolskej reality vás vráti drevený hostinec s parapetami ozdobenými červenými muškátmi, vzduchom sa šíri špecifický kravský zápach a ozývajú zvonce, visiace na ich krkoch. Hlasné energické čašníčky so svalnatými lýtkami vám naservírujú wuršt s domácim chlebom, hutným, a zároveň jemným ako obláčik, či poctivú porciu smradkavého lokálneho syrovo-chlebového Knödlu s kyslou kapustou. Ako dezert si zadeľte čokoládový Kuchen s ružicou domácej šľahačky alebo si cestou uždibnite čučoriedku, černicu či malinu z okolitých kríkov. V Tirolsku je fajn si túry dopredu poriadne naplánovať, nakoľko nie sú veľmi dobre značené. Domáci ich totiž poznajú od malička a to, čo budú ostatní robiť v tirolských lesoch, ich moc netrápi. Okrem ľahšej turistiky na zdolanie čakajú zubaté skalnaté vrcholy, ferraty a horolezecké steny. Cez zimu zas v tirolských Alpách nájdete stovky kilometrov zjazdoviek.

„Tiroláci“ môžu spočiatku pôsobiť trochu tvrdo a neokrôchane. Možno ich náturu ovplyvnili miestne neľahké podmienky, veď ich najznámejším rečením je:

Život v horách je ťažký.

Jednoduché a výstižné. Keď však s nimi strávite viac času, zistíte, že sú to príjemní, pohostinní, fajn ľudia. Aby  si uctili návštevu, sú schopní ísť ráno na huby a večer z nich pripraviť miestny „kuriatkový guľáš“ doplnený, ako inak, chlebovým knedlíkom s petržlenom. Milé, že? A to som ešte nespomenula, že „ísť na huby“ v Tirolsku neznamená príjemnú prechádzku po lese, ale táto disciplína opodstatnene ašpiruje do kategórie extrémnych športov. Štvorhodinové štveranie sa hore-dole po lesných 80 stupňových sklonoch na trávnaté čistinky. Lebo kuriatka rastú práve na nich.

Tiroláci okrem toho radi praktikujú horskú cyklistiku a sú veľkými fanúšikmi futbalu. Jediní obyvatelia Hallu, ktorých sme počas finále MS vo futbale stretli vonku, boli decká, ktoré kukali zápas na telefóne podopretom volejbalovou loptou a návštevníci podniku sediaci na terase, žmúriaci do slnkom zaliatej televíznej obrazovky.

Centrum rakúskeho Tirolska má výbornú východiskovú polohu, pokiaľ chcete spoznávať aj ďalšie krajiny.  Do nemeckého Mníchova, talianskych Benátok či švajčiarskeho Zürichu sa dostanete za pár hodín. A perfektne sa tu čistí hlava.