Návšteva tohoto pivovaru nebola cielená, dá sa skôr hovoriť o „náhradnom programe“. Našťastie, boli sme veľmi chutne prekvapení…

     Poďme pekne po poriadku. Začalo to ako normálna, popiatková Sobota. Hlávky ešte pobolievali, do brucha sme dostali akurát tak slepačí vývar a kyslú uhorku (hrdinovia zvládli po mätovo-rebríčkovom čaji aj klobásku) a hľadali sme nenáročný spôsob, ako stráviť deň. Keďže sa predošlý deň vrátil kamarát z Česka, mali sme vďaka jeho autu väčšie možnosti na relax. Čas sa nám celkom ťahal, postíhali sme návštevu Sucháča (Suchý vrch, náš Bystrický kopec za mestom) aj som sa na ňom naučil plesnúť pastierskym bičom, zahrať si na flaute, no celú tu dobu sme chceli ísť niekam sa „vyvetrať“. Mňa napadlo ísť navštíviť pivovar blízko práve Mikuláša zvaný Brontvai, no bol zatvorený (dnes už pivovar nefunguje). Chuť na dobré pivo spojenú s návštevou ďalšieho útulného, rýdzo slovenského pivovaru, z nás po tomto zlyhanom nápade nevyprchala, museli sme teda urýchlene nájsť náhradu. Tá prišla takmer hneď v podobe pivovaru poblíž, priamo v Liptovskom Mikuláši. Tak sme sa teda nalodili – Ja, moja priateľka Kika, náš pes Oldo, opitý kamarát Roman, punker Ľudo a vodič Radovan – a vydali sa spoločne za pivom na Liptov…

V hostinci Svät(l)ého Mikuláša
Pivovar Liptovär Liptovský Mikuláš

Po hodine a dačo sme sa zjavili na obrovskom kruháči pred Mikulášom. Šoférovala Kika (cestou sa s Radom vymenila, pretože si chcela skúsiť zajazdiť si na jeho novom aute) a keď sme hrdinsky vošli do mesta, netušili sme, kade kam. Záchrana vo forme posvätného GPS Nás nakoniec doviedla k cieľu. Aj sme sa zahambili, keď sme sa dozvedeli, že je to len pár desiatok metrov od spomínaného kruháču.
Piváreň nás hneď na prvý kukuč očarila, jednak malým útulným priestorom, jednak aj priesvitnou stenou za barovým pultom, kde bolo vidieť kade na kvasenie pivečka. Útulný priestor bol, ako sa na neskoré sobotné popoludnie patrí, úplne zaprataný, voľné ostali len barové stoličky. Po usadení nás však čakalo nemilé prekvapenie, nevšímavý čašníci. Snáď mali veľa práce, ale mohli sa na nás aspoň pozrieť… Po pár minútach sme ich začali aj patrične otravovať, a tak sa na nás nakoniec pozreli, čo sme využili a vypýtali sme si jedálno-nápojový lístok. Dočkali sme sa. Výber príjemný, nás zaujalo pivo (nečakané, však?). Po hodnej chvíli sme sa dokonca mali aj kam usadiť, keďže sa pár okupujúci stôl pre piatich vytratil. Tak sme si objednali pivečká, a aj dobrú večeru. Celý čas nás pretínali prekvapené, miestami až pohoršujúce pohľady okolosediacich. A veru, ani sa nečudujem, keďže sme vyzerali ako partia, čo prišla z karnevalu. Takého, prapodivného. Ochota čašníkov sa však nečakane pozdvihla, keď som im oznámil o „projekte pivnom vandry“. Hneď som bol zavalený informáciami o ich pive a výrobnom procese, dokonca (aj keď neviem, či by som to tu mal spomínať), Kika dostala do daru aj útulný, trojdecový kríglik 🙂

 Dosť však blábolov, poďme k faktom.

 Svätlý Mikuláš, ako Liptovärčania nazvali svoj ležiak 12ku, sa od „obyčajných“ pív odlišuje pomerne výdatnou penovou chuťou s jemnými sladko-horkastými odtieňmi. Keďže je, ako všetky ich pivká, nepasterizovaný a nefiltrovaný, chuť nielenže ostáva dlhšie na jazyku, ale pivo aj rýchlejšie „chytá“. Určite odporúčam aj typ MikulAPA typu IPA so štyrmi druhmi sladu a „americkým“ chmeľom. Odlišuje sa tmavšou farbou, ale aj plnšou pivnou chuťou (mne pripomínala banán 😀 ).
Ďalšou výhodou je pomerne nízka cena k objemu piva, pretože sklenená fľaša nie je tradičný polliter, lež 0.66L a plasták 1L…

Pivovar určite doporučujem.

Roman Prosimír Vaňo
(…a jeho pivná zlezeň)