Prihlásiť sa k odberu noviniek

Ak si želáte dostávať informácie o nových článkoch a súťažiach, zadajte svoju e-mailovú adresu.

0

Košík

Žiadne produkty v košíku.

Rozhľadňa Brabírka

Kedysi boli rozhľadne dominantami na kopcoch väčšinou v Čechách, no dnes už vyrastajú ako huby po daždi aj na Slovensku. Jednou z nich je aj Brabírka pri Lokci na Orave. Nuž tak sme tam išli pozrieť v druhú novembrovú nedeľu. Výstup organizoval KST Nižná, no ja som tam išiel rovno z Kubína. Na stanici už čakala ďalšia skupinka z Turčianskych Teplíc, tak nás bolo aj do dvoch menších autobusov. Naviac pribudli aj cyklisti, ktorí tam mali nejaké preteky horských bicyklov.

Z autobusovej zastávky v Lokci bolo treba prejsť na druhý breh Bielej Oravy, čo sa nám ľahko podarilo, pretože sú tam dva mosty. Z časti Polianka sa už pokračuje poľnou cestou, okolo ktorej je 14 zastavení novej kalvárie. Turistická značka tam nie je. Keby bola, tak by to v mape bolo asi takto.

Cesta nie je asfaltová, tak bicykle treba mať odpružené. My sme šli pešo a nám stačilo kolená odpružiť dvojnásobnou dávkou kolagénu.

Plastiky v skrinkách sú veľmi pekne vyrezané z dreva a pripomínajú ľudí, ktorí sa tlačia za sklom v autobuse. Na konci krížnej cesty je miesto pre omšu.

Kúsok ďalej sa nám otvorí výhľad na Námestovo a Oravskú priehradu. Na križovatkách sa treba orientovať len intuitívne, prípadne pri troche šťastia, sa môžeme aj niekoho opýtať.

Peknú prírodu kazia len vyschnuté stromy, čakajúce na to, kedy ich spília a odvezú do Poľska.

Po necelých dvoch hodinách chôdze sa pred nami týči novučičká rozhľadňa. Je v nadmorskej výške 945 m.n.m.

Nahor sa ide po tzv. mlynárskych schodoch. Výhľad však nie je kruhový a naviac sme nemali ani ideálne počasie. Niektorými smermi bolo treba čakať na silnejší vietor, aby odhrnul konáre. Ešte dlho bude treba čakať, kým uschnú okolité stromy a zlepší sa tak obzor.

Po chvíli dorazili k rozhľadni aj cyklisti a bežci. Tí museli asi dosť dlho bežať, keď mali štartovné čísla ešte z roku 2016.

Po hodinke tu už bola vrava ako na poľských trhoch a tak bol čas ísť dolu, lebo vtáčieho spevu sme si neužili.

Túto fotografiu by som chcel prihlásiť do súťaže o najškaredší les.

Keďže sme v Lokci mali ešte hodinku čas, namiesto krčmy mierime do kostola, ktorý je z roku 1665.

 

Autor článku
Milan Removčík
Milan Removčík
Tulák a fotograf.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Sledujte nás na Instagrame

Fotky od našich čitateľov