Prihlásiť sa k odberu noviniek

Ak si želáte dostávať informácie o nových článkoch a súťažiach, zadajte svoju e-mailovú adresu.

0

Košík

Žiadne produkty v košíku.

Slovenské gastro delím na ohrievačov a kuchárov – časť 2.

V pokračovaní článku http://www.uzivaj.si/slovenske-gastro-delim-ohrievacov-kucharov prinášame rozhovor s Dominikom, jedným s majiteľov Estévečky.

Prečo práve komunikácia cez facebook?

Je to celkom jednoduché. Vzhľadom k tomu, že dnes je väčšina potenciálnych zákazníkov ľahko dosiahnuteľná, respektíve je tu s nimi veľmi jednoduchá komunikácia. Čo sa týka iných sietí, napríklad twitter, ten na Slovensku nie je až tak obľúbený, instagram je skôr vizuálna komunikácia.

Kedy považujete za vhodnú krízovú komunikáciu?

Na začiatok je hlavne dôležité povedať si čo je krízová komunikácia. Vzniká vždy pri negatívnych pohľadoch, či negatívnych skúsenostiach. Je veľmi ťažké vyhodnotiť kde je pravda a kto je v práve, každopádne toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré zákazníci vnímajú. Z tohto dôvodu si my zakladáme na tom, aby všetky veci boli v čo najkratšom čase zodpovedané a riešené. Sme veľmi radi, že ľudia nás už sami označia v príspevkoch, ktoré sa nás týkajú a čakajú, že na to nejakým spôsobom zareagujeme.

Ako hodnotíte Vaše vzťahy so zákazníkmi?

Ja si myslím že my máme strašnú kopu tých prajných ľudí. My sa im snažíme vychádzať v ústrety. Veľa našich zákazníkov chápe, že máme veci nastavené tak ako máme. Čiže vzťahy máme dobré, snažíme sa ku každému pristupovať korektne. Každopádne nie je možné vychádzať v ústrety vo všetkom a určite i my robíme chyby.

Čo je na tejto práci najťažšie?

Zahoďiť vlastné ego. Všetci si myslíme, že to čo robíme my je to najlepšie na svete. Druhá najťažšia vec je dokázať si zakusnúť do jazyka, práve preto, že robíte s ľuďmi. Či už sú to naši zamestnanci, alebo naši hostia, tak si musíme uvedomiť, že každý jeden je unikát a preto treba individuálny prístup. Hostí nemusí zaujímať či mám dobrý alebo zlý deň, či ,,vybuchol“ dodávateľ a podobne.

Akú máte najhoršiu skúsenosť?

Nemám výrazne zlú skúsenosť. Sú prípady, kedy to zabolí. Stane sa, že dokonca ja som namieste, viem čo, ako a kedy ide von z kuchyne a niekto nás obviní, že robíme polotovary, prípadne si čokoľvek vymyslí.

estevecka syr

Ľudia radi vytvárajú vo svojom okolí bubliny. Často vyhľadávajú nejakú sociálnu interakciu a vyjadrujú sa k veciam, ktorým absolútne nerozumejú. Bez toho, aby mal akúkoľvek skúsenosť, tak sa začne vehementne a fundovane rozprávať o problematike a o tom, ako to on všetko prežil. A pritom častokrát s tým nemá absolútne žiadnu skúsenosť.

Tragédie predávajú veľmi dobre, takisto aj tie pekné príbehy. My – Slováci sme v tom takí typickí, veľmi radi vytvárame strašne zlé veci okolo. Ale zaklopem si, nie je to až tak náš prípad.

Ako vnímate celkovú komunikáciu gastro prevádzok so zákazníkmi?

Myslím si, že sa to postupne lepší. Je to aj vplyvom toho, že dnes si už veľa prevádzok najíma externé agentúry, ktoré komunikujú a tým sa tá komunikácia výrazne posúva vpred. A je aj veľa uvedomelých majiteľov či prevádzkarov, ktorí sa s tými hosťami snažia intenzívne komunikovať. Treba si však uvedomiť, že je veľmi ťažké všetko to zachytávať. Na druhej strane je nepochopiteľné, ak na negatívne recenzie prevádzka nereaguje. Považujem to za fatálnu chybu a veľký hriech, pretože najmä v dnešnej dobe je toto veľmi dôležité. Ale veľmi ma teší, že počet komunikujúcich zariadení rapídne rastie, s tým som veľmi spokojný.

Ako by mala fungovať komunikácia v ideálnom svete?

Predstavme si to takto. Keď sme chodili do školy, tak najprv prišla pani učiteľka za nami a povedala: ,,Dominik, takáto látka ti nejde, douč sa to a budeš preskúšaný“. Tak som sa to buď doučil, vykonal nejakú nápravu. Ak som ju nevykonal, tak prišlo rodičovské združenie a pred celou partou rodičov ma ,,rozmázli“ a povedali mojim rodičom ako to je. Potom mohli všetci rodičia diskutovať a povedať si, aký je ten Dominik degeš.

No a tak by to malo fungovať aj v dnešnom svete. Stále hovorím, reštauráciu robia ľudia a všetci ľudia sú omylní, stať sa môže čokoľvek. Aj každý hosť je inak náročný, môže mať veci ináč rád. Ak nám nepovie o tom probléme a ide sa s tým sťažovať verejne na internety, pre mňa to nemá až takú váhu. Lebo ja som chlap, ktorý bude hrať vždy fair play a toto mi fair play nepríde. Primárne treba riešiť problém na prevádzke. Ak tam človek nepochodí, treba to zverejniť a ,,rozmáznuť“ pred celým svetom.

estevecka Dominik

Aký je tvoj vzor, od koho sa rád učíš?

Ja nemám ani tak svoj vzor. Ja strašne rád pozerám na internete takých echt starých Američanov, texasanov, ktorí robia barbecau a ktorí sa venujú burgrom, marinádam. To sú veci, ktoré ma strašne fascinujú, bavia a dokážem ich pozerať celé hodiny.

texas BBQ

Kedysi som si strašne išiel, hádam ako každý, na pánovi Polreichovi, ale nemám na Slovensku žiadny vzor. Pre mňa je skôr vzor každý, kto sa snaží, kto to robí dobre a chce to robiť stále inak a lepšie. To je pre mňa motivácia, ktorá mňa, môjho parťáka a celý náš kolektív ženie v pred.

polraich

Najväčší gastro zážitok?

Ja mám najlepšie zážitky z takého domáceho barbecau. To sú úplné pecky. Môžeme sa baviť o strašne veľa reštikách, kde to bolo úplne brutálne, ale ja aj tak vždy budem hovoriť ,,nie je nad to, keď si to človek doma spraví sám“. Ak to doma niekto spraví dobre, s láskou, je to pre mňa najväčší gastro zážitok.

domaca grilovacka

Ak mám teda povedať nejaký reštauračný, tak vyzdvihnem Bistro Baroza. Tá ma dlhodobo baví, tam sa s tým fakt hrajú.

bistro baroza

Na čom si vo svojom gastrobiznise najviac zakladáte?

Zakladáme si na takých jednoduchých veciach ako kvalita, to znamená, každá jedna surovina, ktorá ide k nám do kuchyne, musí spĺňať požiadavky a naše predstavy o kvalite. Nepracujeme s treťotriednymi surovinami, pracujeme so surovinami, ktoré sú drahšie a je to kvalitnejšie.

Druhá vec je čerstvosť. Na našej prevádzke si neškrtne nič mrazené. Ja som u nás na prevádzke zakázal všetky mrazničky a radšej sa zmierim s väčším odpadom, ale nebudem ľuďom dávať refreshované veci, veci ktoré by som sám nechcel jesť.

Poslednou, veľmi dôležitou vecou sú polotovary, ktoré podľa mňa v profi gastro kuchyni nemajú čo hľadať. Práve preto môžeme v dnešnom slovenskom gastre, ale nielen slovenskom, ale i svetovom, nájsť dve skupiny. A to sú ohrievači, ktorí riešia nejaké zohrievanie polotovarov, to je to, čo si človek veľakrát robí doma. Alebo potom sú tu kuchári, ktorí kreujú a ktorí robia to, čo boli vyučení a dávajú do toho trošku seba.

Aký je tvoj názor foodblogerov?

Ja som rád, že sa táto téma začína na Slovensku trošku rozvíjať, začína ju robiť viac ľudí. Jediná škoda je, že je málo fundovaných foodblogerov a často nevedia o čom píšu.

Je rozdiel povedať bolo to najlepšie čo som jedol, bolo to takéto a takéto. Ale nebolo by zlé viac sa dotýkať faktov. Tí ľudia by mali mať aspoň základy, aby to o čom píšu vedeli vyhodnotiť. Ako môže dobrý foodbloger vyhodnotiť ,, bola to dobrá holandská omáčka,, ak nevie, ako má ta omáčka chutiť, nevie si ju ani pripraviť? To by mal byť základ, nie?

Je pekné že sa foodbloger snaží, ale nemám pocit, že by to zatiaľ u nás robili fundovaní ľudia. Častokrát sa iba fundovane tvária. A to je ešte horšie, ako keď niekto povie ,,píšem na základe toho, či mi to chutí, alebo nechutí“.

Foodbloger by mal vedieť čo sa ako robí, prečo sa to tak robí, ako to chutí a možno by potom tie recenzie boli aj obsažnejšie a mohli by byť aj kritickejšie. Mali by vedieť prečo to tak chutí a potom by vedeli vyhodnotiť aj kvalitu reštaurácie.

Ak by sme mali na Slovensku dobrých foodblogerov, tak tu máme takých, ktorí vedia otvoriť dobrú reštauráciu, teda nakopnúť ju do života, ale naopak aj zavrieť reštauráciu. Čiže o tom by to asi malo byť. Ak budú renomovaní, nebudú to robiť systémom ,,najedol som sa zadarmo,, ale budú mať k tomu aj vášen a chuť o tom čo najviac vedieť, bude to super.

Dokážeš uvariť jedlá, ktoré ponúkate?

Myslím si že áno. 99% dokážem urobiť, neviem či by som ich dokázal urobiť v takom objeme a v takom tempe, ale myslím si, že to naše menu je pomerne jednoduché, čiže áno, dokázal.

Dôležité je to, že ja viem ako tie veci majú chutiť. Častokrát keď zavádzame novú vec, tak to celé riešim s kuchármi. Ja viem ako to má chutiť, oni vedia ako to technologicky doladiť.

estevecka logo

Ciele Estévečky?

My máme jediný cieľ. Byť každým dňom lepší a udržať si kvalitu. To čo sa nám darí zatiaľ. Až na pár prípadov, kedy sme to my sami pohnojili. Chceme si držať svoj štandard a neklesnúť pod nastavenú laťku.

V čom je Estévečka iná?

Že sme slobodní. My na rozdiel od väčšiny podnikov si rozhodujeme o tom, aké pivo narazíme, čo budeme predávať, ako to budeme robiť. Nie sme zaškatuľkovaní, nie sme Estévečka burger alebo Estévečka palacinkáreň.

Robíme to čo nás napadne. Samozrejme snažíme sa nejaký koncept držať, ale Estévečka je skrátka svoja. Snažíme sa o to, aby sme to boli stále my. Robíme dobré veci, občas niečo pohnojíme, ale stále sme to my! V tom je Estévečka Estévečkou!

Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na otvorenosť a názory ďalších zaujímavých prevádzok 🙂

Autor článku
uzivaj si
uzivaj si

Komentáre

Jeden komentár
  1. uverejnil
    dks
    sep 7, 2016 Reply

    barbecau???????

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Sledujte nás na Instagrame

Fotky od našich čitateľov