Slovensko niektorí ľudia, vrátane mňa, láskyplne považujú za „poklad ukrytý v srdci Európy“. Ale ako hlboko ukrytý by mal tento poklad zostať pred zvyškom sveta? Odkedy som sa na Slovensko presťahoval a zistil som, aká je to krásna krajina, začalo ma trápiť to, že u nás doma v podstate nikto poriadne o Slovensku nič nevie. 

Povedzme si úprimne. Napriek tomu, že Slovensko disponuje neuveriteľne veľkým nevyužitým cestovateľským potenciálom, uvedomelý svet, najmä teda ten západný a jeho obyvatelia jednoducho o Slovensku nevedia. Mnohí len ťažko dokážu ukázať na mape, kde Slovensko leží. A radšej sa ani neskúšajte niekoho opýtať na hlavné mesto. Mnohí ľudia si myslia, že oficiálnym jazykom je slovinčina, vzdialenosti sú udávané v jednotkách „ako ďaleko je to od Prahy“ a Československo je, zdá sa, stále veľmi živou republikou.

Ľudia skôr poznajú štáty susediace so Slovenskom. Spájajú si ich s určitým jedlom, nápojmi, nádhernými mestami alebo všeobecne známymi politickými udalosťami. Krajina, ktorá leží obklopená všetkými týmito národmi však zostáva akousi neuchopiteľnou a virtuálnou záhadou. Slovensko je teda fakt „ukryté“. Až príliš.

Príčinu tohto stavu vnímam komplexne. Príliš komplexne na to, aby som o tom v plnej miere mohol napísať v tomto článku. Myslím si, že celkom stačí povedať, že ide o pôsobenie viacerých faktorov.

Okrem iného tu hrá určite svoju rolu minulosť Slovenska ako utláčanej krajiny, ktorá zostala relatívne uzavretá voči zvyšku sveta, a to dokonca aj po získaní nezávislosti v roku 1993. Ďalej tento stav podporuje edukačný systém západnej Európy, ktorý podľa mojich skúseností, upriamoval veľa pozornosti práve na „západ“ a druhej strane Európy sa príliš nevenoval. V neposlednom rade k tomuto obrazu o tajomnom charaktere krajiny prispieva aj Slovensko samotné. Vláda, ktorá nemá záujem (alebo prostriedky?) propagovať Slovensko mimo jeho hraníc a zmeniť narušený obraz o ňom ako o niečom zaostalom, východnom, nevyvinutom a nehodnom návštevy. Oveľa realistickejšie by bolo hovoriť o Slovensku ako o krajine prístupnej, krásnej, cestovateľsky príťažlivej a predovšetkým progresívnej, o krajine, ktorá nepatrí do východného bloku Európy.

Je však pochopiteľné, že okolnosti novozískanej nezávislosti spred 25 rokov môžu podnecovať Slovensko k tomu, aby sa viac zaujímalo o svoje interné záležitosti a nemyslelo až tak na tie externé. Najprv sa snaží sústrediť na budovanie vlastného štátu, a až potom bude pozývať ostatných na návštevu. A treba podotknúť, že napriek tomu, že je Slovensko mladou krajinou, má jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európe.

Anglický jazyk ovláda stále viac obyvateľov Slovenska naprieč celou krajinou. Lokálne zriadenia a ďalšie inštitúcie si stále viac a viac uvedomujú historickú, kultúrnu a prírodnú hodnotu jednotlivých regiónov, iniciujú usporadúvanie kultúrnych udalostí, rekonštruujú historické budovy a uchádzajú sa o fondy EU, aby z nich mohli obnoviť zašlú slávu slovenského dedičstva. Zdá sa, že nič nenasvedčuje tomu, že Slovensko je zaostalé a nerozvinuté.

Za posledné roky som viackrát sprevádzal svoju rodinu a priateľov cez celé Slovensko, pričom sme videli mnohé turisticky obľúbené miesta a aj veľa iného. Musím povedať, že niektorí z nich prichádzali na návštevu veľmi neochotne. Nie kvôli mne alebo kvôli mojej manželke, ale preto, že netušili, čo môžu od Slovenska očakávať. Poznali len všeobecne známe stereotypy o vašej krajine. Každý jeden však nakoniec odchádzal s nanovo vybudovaným obrazom a názorom o Slovensku. Mnohí z nich sa vrátili zas, a znova a niekedy dokonca ešte raz.

Takže, bez toho, aby ste zneli ako nejaká reklama na cestovnú kanceláriu, prečo by ste nemohli dopriať zvyšku sveta, aby si užil pokrok, ktorý Slovensko robí? Teraz oslovujem najmä turistov, cestovateľov, dobrodruhov, lyžiarov, milovníkov histórie a prírody. Pozvite cudzincov na letnú alebo aj zimnú turistiku do Tatier, ukážte im kamenné haly starých hradných zrúcanín, zostúpte do podzemných chodieb do niektorej z mnohých jaskýň, ochutnajte jedinečné vína, navštívte samozvaný stred Európy, prejdite sa korunovačnou cestou po Bratislave, alebo precestujte tzv. „Gotickú cestu“, tiahnucu sa od severu na juh krajiny a svoj výlet zakončite prehliadkou nádhernej katedrály v Košiciach. A toto len zlomok z krás, ktoré možno na Slovensku vidieť alebo zažiť.

Tento zoznam má dlhé pokračovanie. Avšak bez dostatočnej edukácie za hranicami o tom, čo možno od krajiny ako Slovensko očakávať a čo ponúka svojim návštevníkom, ho mnohí budú naďalej spájať s poznatkami, ktoré majú o bývalej východnej Európe. Ukážme svetu jedinečnosť Slovenska, jeho krásu, prírodu, históriu a kultúrne dedičstvo. Poskytnime návštevníkom nezabudnuteľné spomienky, ktoré si prinesú so sebou až domov, kde ich budú zdieľať s rodinou a priateľmi. Umožnime Slovensku konečne vystúpiť zo svojich tieňov a dovoľme mu konečne zažiariť.

Milí čitatelia, pozývam vás i vašich známych zo zahraničia na návštevu mojej webstránky, instagramu a facebooku.