Soňa Čermáková je mladá Zvolenčanka, ešte stále čerstvá absolventka štúdia marketingovej komunikácie a reklamy, ktorá má rada cestovanie, fotografovanie a adrenalínové športy. Jej hobby ju priviedlo k projektu „Cestuj s CEWE“, v ktorom bola vybratá ako jedna z dvoch účastníkov mesačného cestovania po Slovensku.

Spolu s Matejom Hlivom v priebehu júla veľa chodili, fotili, točili vlogy a písali blogy. Navštívili 11 miest, pešo prešli vyše 283 kilometrov a vypili dohromady 102 pív. Ich trasa sa tiahla z Bratislavy celým Slovenskom až do Košíc.

Ahoj Soni, rozpovedz nám svoj príbeh, ako si sa vlastne dostala k tomu, že budeš 30 dní cestovať po Slovensku s neznámym človekom? Čo ťa na projekte zaujalo natoľko, že si sa doňho zapojila?

Pravdupovediac, učila som sa na štátnice. Prišiel mi z fotolabu e-mail, vraj sa niečo pečie a či nechcem byť toho súčasťou a ak teda áno, nech napíšem niečo o sebe, prečo som tá pravá. Nuž a ako to počas pilného štúdia býva, jasné že som neváhala a v rámci prokrastinácie som poslala rovno video a bolo to. Onedlho sme si volali a ja som ani nevnímala, čo sa deje. Zrazu len prišiel deň D a my sme stáli na stanici s ruksakmi na chrbtoch.

Aký bol cieľ projektu „Cestuj s CEWE“?

Cieľom projektu bolo pomocou komunikácie cez instagram a blogy priniesť zaujímavý obsah pre fotolab, akými boli fotky, články, videá a pod… Zároveň zvýšiť povedomie o nových produktoch, o fotoknihách PURE a o rôznych možnostiach tlačenia fotiek.

A s akým osobným zámerom si do toho išla ty?

Toto je v podstate moje „posledné prázdninové“ leto. Som po škole a povedala som si, že takáto šanca už nemusí prísť, resp. na ňu nemusí byť čas a priestor. A že po Slovensku síce cestujem, no veľa vecí mi stále uniká.

Zaujalo ma, že obaja s Matejom ste mladí ľudia. Tipla by som skôr, že by ste najradšej zutekali kamsi do zahraničia. Vy ste sa dali na spoznávanie Slovenska. Ako to?

Cestovanie v zahraničí je skvelé, človek je odstrihnutý od toho, čo pozná a zážitky sú naozaj iné. Dovolím si povedať, že to platí asi úmerne so vzdialenosťou, a preto máme tendenciu vyhľadávať destinácie ďaleko a ešte ďalej. Tiež by som na takéto dovolenky chodila aj trikrát za rok, ale mrzelo by ma, že chodím po svete a nepoznám to, čo máme doma.

A naozaj, počas našej cesty sa vo mne stále stupňoval pocit hrdosti, v akej krásnej a rozmanitej krajine žijem.

Myslím, že aj z tohto pohľadu je dôležité spoznať svoj vlastný dvor. Aby sme o ňom vedeli povedať na tých ďalekých cestách, aby sme hovorili o Slovensku s hrdosťou, pretože, verte mi, máme na to tisíce dôvodov.

Aké je to zrazu stráviť mesiac s človekom, ktorého si predtým nepoznala?

Myslela som si, že to bude ťažšie. Avšak, keď máte stráviť mesiac s človekom, hoc aj neznámym a každý deň vidíte niečo nové, niečo zaujímavé, spoločne prekonávate každodenné problémy, ale aj to pekné, ani nepostrehnete, ako to ubehne. Samozrejme, nie vždy je to ideálne, ale my sme si do vlasov neskočili ani raz 🙂

Ako sa dívaš na cestovanie ako také?

Myslím, že v cestovaní hľadá každý niečo iné. Niekto hľadá samého seba – to je dnes moderné, niekto od niečoho uteká, niekto hľadá zážitky, niekto kultúru a chce spoznávať ľudí. Podľa mňa je všetko fajn a ja mám rada z každého rožku trošku. Tie motýle v bruchu, keď plán nie je len myšlienkou na papieri, a deje sa naozaj… A čo mám asi najradšej na cestovaní je to, že vlastne nikdy nemôžeme naplánovať všetko. Desiatky drobností, ktoré nie sú predvídateľné a okorenia každý trip. Či už je to náhodné stretnutie, počasie alebo hocičo iné. To sú pre mňa najsilnejšie spomienky.

Keď porovnáš cestovanie po domovine a do zahraničia, aké vnímaš rozdiely?

Rozdiel je, že sme stále doma. Stále sa dorozumieme, nie je problém s bankomatmi, poznáme mentalitu. V zahraničí je to väčšia výzva, musíme sa prispôsobiť a to môže byť pre niekoho problém. Pre mňa je zážitkom na dovolenke v zahraničí práve ten moment, keď sa stratím medzi domácimi (ak sa to dá), keď ma nevnímajú ako cudzinca a správajú sa uvoľnene, bavia sa so mnou, hovoria o svojich zvykoch, ukazujú fotky a smejeme sa na bežných veciach ako s kamošmi doma.

Počas vašej cesty ste navštívili mestá, hrady a zámky, zdolali vrchy a jaskyne, ochutnali dobré jedlo, pivo, zúčastnili sa letného kultúrneho podujatia v Levoči. Skrátka zažili ste taký pekný prierez rozmanitostí, ktoré Slovensko ponúka. Ktoré boli pre teba najsilnejšie zážitky?

Veľmi sa mi páčilo na východe. Stredné Slovensko mám ako-tak pobehané, no akosi som zabúdala na východ. Pritom to nie je tak ďaleko a miest, ktoré by sa oplatilo navštíviť je mnoho. Len v okolí Prešova sme sa nevedeli rozhodnúť, kam skôr ísť. Skvelý výklad v jaskyni Zlá diera bol výborným rozhodnutím a odporúčam túto návštevu každému, bol to zážitok.

Tak isto v Levoči, kde sme boli počas festivalu Tajomná Levoča, sme mali možnosť okúsiť úplne inú atmosféru, na akú som zvyknutá napríklad z našich jarmokov. Ubytovanie sme mali priamo na námestí a ja som asi o 11 večer sedela v okne pozorujúc dobovo oblečenú opernú speváčku, ktorá spievala Ave Maria vo vysvietenej klietke hanby… zimomriavky, ktoré následne zahriala ohňová show. A to všetko pod mojím oknom.

Tak isto, keď sme boli v Tatrách na turistike už neskôr podvečer a stretli sme asi 7 kamzíkov, ktoré sa popri nás pásli vo svetle zapadajúceho slnka. Cestou späť bola už tma a my sme si spievali, aby sme vyplašili zver a aby nám bolo veselšie. Samozrejme, videli sme krásne miesta, ale ich čaro spočívalo v tom, že bolo vylepšené niečou spoločnosťou, alebo počasím, alebo nejakou drobnosťou, ktorá ho urobila nezabudnuteľným.

Dozvedela si sa počas cesty nejaké nové informácie o Slovensku? Povedz niečo, čo ťa riadne zaujalo.

Určite! V každom meste som pri návšteve pamiatok hľadala nejaké zaujímavosti. Napríklad som sa dozvedela, že sa námestie v Spišskej Novej Vsi delí na zimnú a letnú stranu, podľa toho, kde dopadá viac slnečných lúčov, alebo prečo sa jaskyňa Zlá diera volá tak ako sa volá (dozviete sa pri návšteve), alebo že v Prešove je špecialitou „prešovská mačanka“, ktorá je naozaj skvelá! Je toho naozaj mnoho a síce som skôr človek, ktorý uprednostní prírodu, som nadšená, že som vďaka tomuto projektu navštívila tak veľa slovenských miest, pretože inak by som ich pravdepodobne obišla.

Prezraď nám Soni, aj keď bude asi ťažké vybrať, čo z toho, čo si na Slovensku doteraz videla, ochutnala a zažila, určite odporúčaš každému. Také tvoje „slovenské naj“.

Ako vravíš, je to ťažké, všetko závisí hlavne od ročného obdobia a od partie. V lete nedám dopustiť na kúpanie v štiavnickych tajchoch a turistiku. Tatry sú krásne, no ja mám bližšie Fatru a je tu naozaj krásne, rozkvitnuté lúky a vysoké steblá trávy a samozrejme, krásne výhľady. No a v zime u mňa vyhrávajú Nízke tatry a Chopok, kde si dokážem vyčistiť hlavu ako nikde inde.

Napadá ti niečo, čo by si chcela povedať čitateľom uzivaj.si?

Možno len to, nech nenechajú svoje plány a túžby večer pri pive 🙂

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte krásne leto plné nezabudnuteľných zážitkov a dobrodružstiev.