V rámci dvojdňového výletu do Budapešti a  zároveň ako narodeninový darček pre našu 11 ročnú dcéru sme si dali zástavku aj v Tropicáriu. Navštívili smej  iné aquáriá , zväčša v Chorvátsku, tak sme boli zvedaví aj na maďarské,  vraj najväčšie aquárium v Európe. Tešili sme sa hlavne na raje a tunel so žralokmi.

Ráno po raňajkách v hoteli Csazsár na ulici Frankel Leó, priamo v Budapešti  sme navolili do navigácie cestu do Tropicária, povodilo nás okrajovými štvrťami pomedzi rodinné domy, ale dorazili sme v pohode aj s časovým predstihom, nakoľko samotné Tropicárium otvárali až o 10,00. Bezpečne teda možem povedať, že kto chce ísť do Tropicária na vlastnú päsť a zároveň sa vyhnúť   maďarskej diaľničnej známke,  dá sa to po trase Štúrovo – Ostrihom, pri tomto vstupe do Budapešti nie je nutná dialničná známka. Navyše si pozriete aj časť Budapešti, lebo sa vchádza do mesta na opačnom konci ako je Tropicárium, čiže by ste videli aj Dunaj, Margit sziget, všetky mosty, hradné návršie a  aj Parlament.

Ostatne, iste si treba pozrieť aj časť mesta, lebo samotné Tropicarium je na 3 hodinky, škoda merať toľkú cestu len za pozretie aquária, mesto je úžasné a dá sa tam  pre priaznivcov histórie a cestovania stráviť minimálne 14 dní pozeraním a pozeraním, aspoň pre mňa je tak 14 plných dní akurát.  Zatiaľ som strávila spolu 6 dní, ale to je veľmi , veľmi málo, aj keď sme strávili denne okolo 8  čistých hodín chôdzou a pozeraním. Tropicárium samotné je v obchodnom centre Campona, kde nájdete aj jedlá, aj nákupy, dá sa tu  stráviť nejaká chvíľa a minúť nejaký ten forint, parkovanie free, čiže celkom dobré podmienky. V prípade , že bývate na hraniciach s Maďarskom, by som to brala ako pravidelný výlet.

Doporučujem vetrovky a  veľké tašky,  hlavne v zime nechať v aute, vnútri bolo riadne teplo, ak máte veľký náklad a foťák v ruke zároveň, je to otravné, šatne sme nenašli , iba toalety za vchodom po zakúpení  lístkov. Pri východe je suvenír shop, moje odporučenie je nachystať si drobné mince a vyraziť si vlastnú pamätnú mincu. Magnetky a rôzne somarinky na pamiatku  pre deti sú dostupné. Samotné Tropicárium a Oceanárium  ponúka také 2-3 hodinky túlania sa medzi aquáriami, teráriami , klietkami, miestami naaranžovaná zeleň a úžasné voľne rastúce anthúrie medzi zelenými ťahákmi,  v klietkach milé opičky , voľne poletujúce vtáčiky,  prejdete ponad jazierko plnom oranžových rýb, kde si kraľuje medzi nimi  krokodíl,  korytnačky sa vyhrievajú pod lampou a iné milé aj nemilé zvery.

Prvé aquáriá neboli veľmi dobre nasvietené, aj ryby boli šedo hnedé, ale je mi jasné, že nemôže byť všetko nasvietené  kvoli mojim fotkám, tak niektoré sú lepšie, a niektoré menej kvalitné.
Za jazierkom a mostíkom nad obydlím krokodíla je rozdvojka cesty, hore vedie cestička ku klietkam s gekonmi,  opičkami, vtáčikmi, leguánmi a je tu aj mini ZOO, kde si deti možu pohladkať morčiatka a škrečky. Keď sa vrátime na križovatku pri krokodíla a zelenú záhradu s antúriami a korytnačkami, vojdeme do tunela, kde začínajú aquáriá v plnej paráde. Urobený útes  ako z Veľkej koralovej bariéry , krásny ,farebný,  výborne vymyslené bubliny, kľudne tam môžete strčiť hlavu a ryby plávajú okolo vás, z jednej strany dokonca zväčšujúce sklo, toto bolo jedno z najkrajších aquáriíí, dokonca sa nám to páčilo viac než plávajúce raje v bazéne.

Sasanky, morské koníky, rybičky Nemo – klauni očkatí, a hlavne dobré svetlo aj na nejaký ten farebný záber na pamiatku.

Pekná časť je aj tunel pod žralokmi a rajami, tiež z druhej strany tunela zväčšovacie sklo, dostatok miesta na posedenie na stoličkách alebo schodíkoch, hlavne v nedeľu ráno sme mali miesta akurát, neviem ako v iných dňoch alebo hodinách. Tunel bol zaujímavý, žraloky a raje rôznych veľkostí,  pomedzi ne aj iné ryby, úplne mi to simulovalo pocit , že som pod morskou hladinou, akurát bez strachu, že ma niečo zožerie alebo pohryzne.

Podmorský život je úžasný, len pre nás suchozemcov nie úplne dostupný, toto sa tomu celkom blížilo, aj keď to bolo aquárium. Urobiť dobrý obrázok zhola nemožné, lebo na toľkom skle sa mi nepodarilo ani z 200 záberov urobiť jediný bez odrazu skla, blesku alebo ľudí. Ale to nevadí, lebo hlavný zážitok mám zapísaný v mozgu, a nabudúce sa možno podarí uloviť aj nejaký záber do fotoknihy.  Okolo ďalších aquárií sme sa presunuli k bazénu kde sme sa mohli dotknúť rají, plávalo ich tam mnoho, skôr také menšie kusy, ale zlaté. Dve boli také drzučké, že vyskakovali hore, a jednou stranou ometali bok bazéna, akonáhle tam niekto strčil ruku, už aj mala polovicu boku vonku a nechala sa hladkať.

Tiež tam boli bubliny, zmestili sa tam len najmenšie detičky, ale boli aj bočné okná na bazéne, čiže sme ich videli zhora, zdola, zboku, pokochali sme sa dosýta.  K dispozícií boli aj umývadlá na stene na ruky, to sa mi páčilo, že odvážlivci si mohli ruky opláchnuť po kontakte s rybami a vodou v bazéne.

Celý výlet v Tropicáriu bol fajn, je to taká ľahká verzia, keď chcete vidieť veľa zaujímavých živočíchov a nechcete s malými deťmi nabehať  10 kilometrov po ZOO. Ak to máte blízko, výborná verzia na poldenný výlet, ak ďalej, isto treba skombinovať s mestom Budapešť, ak už niekoho nezaujíma história a kultúra hlavného mesta, dá sa tu navštíviť aj krásna ZOO  v časti Városliget.