Poľsko. Zatiaľ som ho nepovažovala za svoju cieľovú cestovateľskú destináciu, no poľské mestá majú dobrú východiskovú polohu, keď letíte niekam napríklad známou ružovou nízkonákladovkou. Takto som už navštívila do snehu zachumlenú vysvietenú Waršavu, malebný prístavný Gdaňsk či zimný, trochu gýčovitý Wroclaw (v slovenčine je to vraj „ten Vroclav“, no ostanem v texte verná pôvodnému poľskému názvu).

Wroclaw sa rozprestiera na juhozápade Poľska. Leží zhruba 100 km od hraníc s Českou republikou, je popretkávaná korytom rieky Odry a známa vraj až 112 mostmi. Pýši sa námestím Rynek – druhým najväčším námestím v republike, po tom Krakowskom. Po druhej svetovej vojne prebehli v meste masívne rekonštrukcie, nakoľko až 70% z neho bolo zničených. Do Wroclawu sa dostanete za pár hodín autom, polskimbusom či flixbusom. Po príchode vystúpite v novej podzemnej autobusovej stanici, ktorá je súčasťou veľkého obchodného centra. Našťastie, keď sa vydriapete z prekúrenej a presvietenej budovy a prejdete cez cestu, môžete sa prejsť budovou vlakovej stanice Dworzec Główny. Svojou oranžovou fasádou a množstvom vežičiek pripomína malé holandské panovnícke sídlo. V interiéri sa zas harmonicky kĺbia moderné čisté línie s drevenými vyrezávanými fasádami okienok pre zákazníkov ako zo starého Anglicka.

Ak sa vydáte z hlavnej stanice do centra mesta peši, na križovatke ulíc Świdnicka a Piłsudskiego natrafíte na impozantné súsošie, Pomnik Anonimowego Przechodnia (Pomník anonymných chodcov). Pomník bol inštalovaný podľa vzoru diela Jerzy Kaliny z roku 1977 s názvom Przejście (prechod). Pri pohľade  na sedem postáv postupne sa vnárajúcich do chodníka pred prechodom pre chodcov a ďalších, iných sedem postáv, vychádzajúcich zo zeme na druhej strane prechodu, vám prebehne mráz po chrbte. Nielen z chladu vyvolaného kovom, z ktorého sú sochy vyrobené. Pomník totiž odkazuje na udalosti z roku 1981, kedy zmizlo a bolo zabitých viacero obyčajných ľudí, bojovníkov proti komunizmu, hľadajúcich svoje útočisko údajne práve v podzemí.

Sochy sú stvárnené v životnej veľkosti, prepracované do najmenších detailov, čo spôsobuje, že z nich môžete cítiť zvláštne známu blízkosť. Identita takmer každého chodca je dotvorená špecifickým detailom, ako je napríklad dáždnik či nákupná taška, ale i nezvyčajnosťami ako vodítko bez psa, pneumatika či kočík, v ktorom chýba dieťa. Môžete sa dotknúť oblečenia postáv, ich rúk, tvárí, zahľadieť sa do ich prázdnych očí a vnímať trpkosť odohraných udalostí. Alebo, ak ste bez chrbtovej kosti či vkusu, ako niektorí turisti, pochytáte ich okolo pliec a s vodkou v jednej ruke, brzdou v druhej a širokým úsmevom na perách si proste spravíte pár odveci photoshootov s náhodne sa vyskytnutou sochou…

Sochy ma všeobecne bavili na Wroclawu zo všetkého najviac. Genius loci tohto mesta pripisujem bezpochyby Krasnalom či Krasnoludkom (krásnym ľudkom?). Hovorím o sôškach roztomilých škriatkov, ktoré sú roztrúsené po širšom centre. Prvý škriatok, menom Papa Krasnal, sa v uliciach Wroclawu objavil v roku 2001 ako memoriál antikomunistickej organizácie Pomarańczowa Alternatywa (Oranžová alternatíva). Bronzový, 40 centimetrový mužík so špicatou hlavou zasnene stojí na podstavci v tvare špičky ľudského prsta.

Pri symbole trpaslíka sa hnutie pravdepodobne inšpirovalo holandskými provo a trpasličími stranami, ich cieľ však nebol rebelovať, ale priniesť lepšiu „alternatívu k červenej“. Poľským umelcom sa tento nápad zapáčil a postupne začali plniť Wroclaw ďalšími škriatkami, odkazujúcimi na rôzne spoločenské a kultúrne témy, no inštalovaní sú aj Krasnale – bežní občania, vykonávajúci rôzne vtipne činnosti. Týchto malých potmehúdov pristihnete popíjať alkohol na verejnosti, vyberať si zlote z vlastného minibankomatu, sedieť vo väzení či jazdiť na levovi (?!). V súčasnosti ich už možno objaviť vyše 300 a ich počet stále rastie. Na ich počesť sa organizuje festival, majú vlastnú webovú stránku a môžete si stiahnuť aplikáciu do mobilu, ktorá vám prezradí ich mená a približnú polohu. Ale pozor! Pobyt vo Wroclawe sa po tomto počine môže zmeniť na pátraciu akciu s názvom „dotkni sa všetkých Krasnalov!“. A tiež hrozí, že sa budete chcieť pridať ku skupinkám školopovinných detí, ktoré s mapami v rukách zbesilo fičia po uliciach a rýchlosťou maratónskych bežcov sa rútia k malinkatým postavičkám, aby si ich pohladkali a v nekrátkom zozname odškrtli ďalšieho nájdeného Krasnala. Na druhej strane si, pri pozorovaní okoloidúcich turistov, fotiacich gýčové hystericky vyzdobené vianočné stromčeky, ktorí si Krasnalov vôbec nevšimnú, uvedomíte, že s týmto svetom nie je niečo v poriadku. Dokonca, aj keď ich na výskyt škriatkov niekto upozorní (väčšinou tým, že si pred nimi zrazu čupne), nasleduje iba: „jéééj“ ….“aaaha“…cvak..fotka…ideme ďalej. Nestihnú vnímať a uvedomiť si ani napríklad, že škriatok kľačiaci na kolenách parapetu miestnej reštaurácie si vedľa seba bezpečne odložil kornútok so zmrzlinou, aby mal obe ruky k dispozícii a vytiahol na lane priviazanú bedničku plnú všakovakých koláčov, ktorú mu zdola z chodníka posiela ďalší cínový kamarát.

Wroclaw spĺňa požiadavky pre milovníkov histórie, kultúry, umenia, prechádzok v prírode, architektov, maškrtníkov aj katolíkov. Konajú sa tu početné koncerty a festivaly, nájdete tu mnohé múzeá a divadlá. Právom bol mestu udelený titul Európskeho mesta kultúry 2016.  Dominantou Rynku je historická radnica s renesančnou a gotickou časťou. Známe sú domy Jas a Malgosia (Janko a Marienka) spojené barokovým mostom z roku 1928.

Na ostrove Tumski, ktorý už vlastne nie je viac ostrovom, je od roku 1315 centralizovaná cirkev. Ide o najstaršiu časť mesta, kde to má také pokojné vibrácie, keď sa prechádzate tichou nočnou vysvietenou Katedrálnou ulicou. Paradoxne, v 18. storočí na ostrove Tumski vraj pobýval Casanova.

Na periférii Wroclawu sa zas rozprestierajú parky a botanická či Japonská záhrada. Park Szczytnicki je najväčším v meste, v severnej časti dekorovaný Japonskou záhradou s bonsajmi a jazierkom, ktorá však láka predovšetkým v teplejších mesiacoch. Začiatkom decembra vábia vo Wroclawu návštevníkov skôr vianočné trhy s ponukou typického grzianiec-u (pozn. redakcie: nečítaj grcanec, ale gžanec). Ide o varené červené víno dosladené sirupom s bársjakými príchuťami. Nájsť sa dá aj typické poľské varené pivo, tento skvost odporúčam však len tým odvážnejším. Jedlo v stánkoch láka medzinárodné, od španielskych vyprážaných churros s nutelou či karamelom, cez slovenské grilované oštiepky, klasické mastné klobásy, megalomanské chleby až po ťažký marketingový ťah neznámeho pôvodu – „čoko-kebab“ (rozumej kombináciu presladených džemov, čokolády, nutely, lentiliek a podobných záležitostí capnutých do palacinky. So šľahačkou. Po požití hrozí glykemický šok!). Našim osobným Wroclawským gastrokútikom sa však stala Hala Targowa (miestne trhovisko) a jej úzke okolie. Priamo v areáli trhoviska si môžete ráno zájsť do drobnej kaviarničky Cafe Targowa na čerstvú kávu. Pre rozpoznanie kvalitnej kaviarne mi stačia 2 veci – barista pripraví flat white bez opýtania, čo to je a pozná dátum praženia zŕn. Cafe Targowa tieto podmienky spĺňa. Na obed si zájdite na jedny z najlepších vege thajských ryžových rezancov, aké som kedy jedla do Baszty a večer zavítajte do krčmoreštiky Targowa – Craft Beer and Food, kde sa zasýtite napríklad plnenými zemiakmi, na lepšie pretrovenie ich zapite čapovaným pivom z miestnych pivovarov a večer si oslaďte orechovou či ovocnou poľskou Soplicou.

Medzitým, pri potulkách mestom, sa rozhodne nezabudnite občerstviť zapekankou zo ZZ Top! Poľsko je pravlasťou zapekaniek, takže okrem klasickej „slovenskej“ trojbojkombinácie – hliva, tatarka a kečup, si budete vyberať z kadejakých variácií, nebojte sa vyskúšať trebárs nivu, hrušky a vlašské orechy.

A aby som konečne vysvetlila podivný titulok článku. Vianoce sú už síce dávno za nami, prehupli sme sa do štvrťročia nového roka a Santa vlastne nemá s našou kultúrou pôvodne nič spoločné. S Poľskou nápodobne. Vo Wroclawe sme ho ale stretli! Bez sobov a honosného kočára. Beztak sa ostošesť snažil zapadnúť medzi bežných ľudí, sám si za sebou ťahal kufrík v tvare darčeku. Upodozrievam ho, že si v rámci predvianočnej psychohygieny prišiel oddýchnuť do štvorhviezdičkového hotela s  wellnessom. A celkom chápem, prečo si vybral práve Wroclaw.