Prihlásiť sa k odberu noviniek

Ak si želáte dostávať informácie o nových článkoch a súťažiach, zadajte svoju e-mailovú adresu.

0

Košík

Žiadne produkty v košíku.

Na káve v Mostare

Štyristo rokov nadvlády Osmanskej ríše, kde ležala dnešná Bosna a Herzegovina, sa odzrkadlilo aj na spôsobe prípravy kávy.

Ľudia tu kávu nepijú na povzbudenie. Je to spôsob ako si pre seba ukradnúť pätnásť minút. Uznávaná ospravedlnenka pre rodinných príslušníkov i zamestnávateľa„, hovorí mi tmavovlasá dievčina v tureckých nohaviciach, keď predo mňa pokladá kávu. Sme v meste Mostar. Sedíme priamo pri Starom moste, podľa ktorého sa mesto volá. Je obliehaný turistami, ale v tejto malej pražiarni je kľud. Tu sa zastavil čas. Z kaviarne máme výhľad na mešitu, ktorú navštevujú turisti aj veriaci.

Dievčina mi začne vysvetľovať rozdiel medzi tureckou a bosenskou kávou. Turci nechajú vodu v džezve zovrieť spolu s cukrom. Oproti tomu, Bosenci v džezve nevaria, len do nej kávu zalejú. Potom zoberie lyžičku a naberie troška studenej vody, z pohára v ktorom sa topia kocky ľadu. „Na káve je najvzácnejšia jemná pena, ktorá vznikne pri hrdle džezvy„, vysvetlí mi. Vleje studenú vodu do džezvy a začne kávu miešať. Postupne sa vytvára kávová pena. Keďže som si objednala kávu len ja, je celá moja. Preloží mi ju lyžičkou do koflíka a prileje kávu. Káva nie je sladká, preto vyberie z cukorničky kocku cukru. Kúsok z nej odlomí a ponúkne mi ju. Môžem si ju namočiť do kávy, obliznúť a potom sa napiť. Už viem čo mi to pripomína. Kedysi mi otec spomínal ruský spôsob pitia čaju s kockou cukru medzi zubami. Alebo je tu druhá možnosť. V malej miske mi naservírovala aj mäkkú kocku tureckého medu. Môžem si z nej odkusovať a zapíjať sladkosť kávou. Celý tento obrad ma natoľko fascinuje, že sa na druhý deň vraciam. Kávu sa snažím pripraviť si sama, poučená zo včerajšia. Ale akosi sa mi pena nevytvára a na povrchu mi stále zostávajú pomleté zrnká kávy. Vtom prichádza syn Almy, majiteľky pražiarne a ponúka nápravu. Začne miešať a vytvorí sa krásna pena. „Chce to len svoj čas“, hovorí s úsmevom.
Pripomína mi to Starý most. Bol za vojny v roku 1993 zničený. Ale Mostarčania ho v kľude o desať rokov za medzinárodnej podpory postavili znovu. Použili pôvodnú technológiu používanú za Osmanskej ríše.

Autor článku
Lucie Meisnerová
Lucie Meisnerová
Pracuje ako freelancer. Rada si poobede vychutná silné espresso. Vydala niekoľko audio kníh zameraných na učenie cudzích jazykov. Sprevádza po Islande a aj inde. S priateľmi založili Radostnú prácu https://radostna.weebly.com/.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Sledujte nás na Instagrame

Fotky od našich čitateľov