Banská Štiavnica bola 11. decembra v roku 1993 zapísaná ako Kultúrna a prírodná pamiatka do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Podmanivo očarujúca krajina stvárnená prírodou v spojení s architektonickými skvostami dokumentuje históriu a pôvab malebnej krajiny, akou je Slovensko aj vo svete. V roku 2001 bola po meste pomenovaná aj planétka Štiavnica.
Banská Štiavnica je známa ťažbou kovov, najmä striebra, významnou banskou legislatívou a akademickou tradíciou. Samotné mesto leží vo vnútri kaldery (sopečný útvar –kotol vytvorený prepadnutím stien sopky) na južnej časti stredného Slovenska, obostretá Štiavnickými vrchmi s najvyšším vrhom Sitno. V meste pramení rieka Štiavnica, ktorej sa dnes takmer celý tok nadchádza v podzemí a na povrch sa dostáva až v dolnej časti mesta. V čase vzniku mesta tiekla na povrchu a podľa nej bolo mesto pomenované. Symbolom mesta je modrá mariánska vlajka s bielym lemom v strede zastrihnutá a mestský erb, znázorňujúci charakter baníckeho mesta.
Ako sa dostať do Banskej Štiavnice? Najpohodlnejšia je určite cesta autom, ale nič sa nevyrovná romantickej ceste vlakom. Sledovanie okolitej krajiny je oveľa zaujímavšie a príjemnejšie.
Spojenie do Banskej Štiavnice je od roku 2012 značne zredukované, ale aj napriek tomu si môžeme zorganizovať cestu vlakom. Nájsť si vhodný spoj, hoci s prestupom, sa vyplatí. Ja milujem cestu vlakom a v spojení s návštevou Banskej Štiavnice mi vždy prinesie úžasný zážitok. Možno si aj vy zvykne pred výletom čo-to preštudovať. Potom sa človek lepšie orientuje a cielene sa zamiera na tie objekty a kultúrne pamiatky, ktoré ho najviac oslovili.
Krátko z histórie
Z dôveryhodných zdrojov sa dozvedáme, že Banská Štiavnica je po Bratislave a Košiciach mesto s najväčším počtom historických pamiatok. V historickom centre stojí viac ako 150 meštianskych domov, dva zámky, štyri rímskokatolícke kostoly, kalvária, evanjelický kostol a bývalá židovská synagóga. Historické zdroje uvádzajú, že dejiny mesta sa začali písať v roku 1238, kedy boli mestu Banská Štiavnica udelené privilégia kráľovského mesta. Kráľovské mesta neboli podriadené župným orgánom príslušnej stolice. Mali vlastnú samosprávu a zákonodarnú moc. Obyvatelia mesta si volili vlastných richtárov a mestské orgány.
Prosperitu krajiny narušili mocenské boje o uhorský trón a následné zemetrasenia v rokoch 1442 až 1443. Najproduktívnejším obdobím Banskoštiavnického rudného revíru v ťažbe striebra je považované obdobie od 13. až do konca 18. storočia, v niektorých rokoch bol dokonca považovaný za najproduktívnejší revír v Európe v ťažbe zlata.
Na prelome 15. a 16. storočia majitelia baní investovali do výstavby reprezentačných sídiel. Po porážke uhorskej armády tureckými vojskami po bitke pri Moháči (1526) povolali majitelia baní talianskeho staviteľa Pietra Ferrabosca, aby začal s výstavbou fortitikačného (opevňovacieho) systému.
Na konci 16. storočia sa mesto stalo sídlom Banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne v stredoslovenskej oblasti. V roku 1627 v miestnych baniach bol po prvý raz použitý na banský odstrel pušný prach.
V 17. storočí Banská Štiavnica prežila najväčšie obdobie rozkvetu. Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty. Uskutočňovali sa viaceré prestavby a mesto sa stáva centrom spoločenského a kultúrneho diania.
V 18. storočí bola Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku. Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762 (Mária Terézia), bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr bol založený Lesnícky ústav a od roku 1846 bola škola premenovaná na Banícku a lesnícku akadémiu. V roku 1919 po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Česko-Slovenska bola univerzita presťahovaná do Šopronu, kde v súčasnosti pôsobí ako Západomaďarská univerzita.
V 20. storočí nastal útlm banskej činnosti a to následne znížilo význam banského mesta, našťastie jadro mesta ostalo zachované aj pre budúce generácie.
Čím učarovala Banská Štiavnica mne?
Určite je to Slovenské banské múzeum, pod ktoré spadajú banské múzea v prírode, Starý zámok, Nový zámok, Berggericht (mineralogická expozícia), Galéria Jozefa Kollára (klasik slovenskej moderny, banskoštiavnický rodák), Kammerhof (expozícia baníctva na Slovensku), Štôlňa Glanzenberg (ktorá vedenie popod centrum Banskej Štiavnice) a Fritzov dom.
Kto má rád históriu (bez ohľadu na vierovyznanie) určite zameria pozornosť na sakrálne stavby. Kostol Nanebovzatie Panny Márie, Kostol sv. Alžbety, Kostol Panny Márie Snežnej a Kostol sv. Kataríny (rímskokatolícke kostoly), Evanjelický kostol, Kaplnky: Panny Márie Snežnej, svätého Jána Nepomuckého, 22 kaplniek kalvárie a Synagóga.
Prechádzkou mesta nemôžeme obísť najdôležitejšie pomníky, ako je Súsošie Svätej Trojice, Súsošie Panny Márie, Pomník Andreja Kmeťa, Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade a pomník padlých hrdinov.
Starý zámok – pripomína budovu podobnému kostolu a zároveň pevnosti. Tento dojem vyvoláva zvonica s hodinami. Bývalý stredoveký kostol sa nachádza až vo vnútri opevnenia.
Nový zámok – renesančný, od ktorého vedie cesta na židovský cintorín.
Zaujímavá je aj výprava do bane, očarí malých i tých skôr narodených. Navštíviť môžeme Banské múzeum v prírode alebo Štôlňu Glanzenberg. Kalvária je po Starom a Novom zámku treťou dominantou mesta. O Kalváriu bol záujem aj v Taliansku. Tri repliky reliéfov ( na výrobu poskytla dar VUB) boli v roku 2016 súčasťou prestížnej výstavy Restituzioni v Miláne.
Neobišla som ani Banskoštiavnický betlehem, najväčší pohyblivý betlehem na Slovensku. Okrem biblické motívu tu nachádzame postavičky, ako sú permoníci, vládcovia podzemia, historický erb mesta a spôsoby dobývania zlata a striebra. To sa nedá detailne opísať, to treba vidieť.
Kedy sa oplatí navštíviť Banskú Štiavnicu?
Určite v čase konania regionálnych a celoslovenských podujatí. Za všetky spomeniem Salamandrové dni (septembrový sprievod zobrazuje život banského mesta). Živé šachy Animatus Lusus, či Noc na starom zámku.
Vrátim sa ešte k železničnej trati, ktorá okrem toho, že je úzko spojená s Banskou Štiavnicou a rozvojom s cestovného ruchu má aj svoju históriu. „Štiavnická Anča“, tak ju prezývajú a „Trať mládeže“. Keď som hľadala informácie o trati mládeže, narazila som na rozporuplné informácie. Veď ako inak, veľa ľudí zatratí všetko, čo súvisí s minulým režimom. Ibaže zachovanie histórie má svoj veľký význam aj pre nasledujúce generácie. Nakoniec Banská Štiavnica mala vybudovanú trať dávno predtým než sa stavala „trať mládeže.“ Už v roku 1870 sa začala stavať úzkorozchodná železnica, ktorá bola sprevádzkovaná 10. augusta 1873. Po druhej svetovej vojne vznikol projekt Trať mládeže, na výstavbe sa podľa dostupných informácii vystriedalo 47 162 mladých ľudí, nielen z vtedajšieho Československa, ale aj zo zahraničia. Výstavba trvala v počas rokov 1948-1949, sprevádzkovaná bola 29.októbra 1949, niektoré zdroje uvádzajú dátum 30. októbra 1949. Nič to nemení na fakte, že trať dlhú 20,3 km vybudovali brigádnici – nadšení mladí ľudia.
A na záver pár úsmevných slov
V súvislosti so „Štiavnickou Ančou“ koluje vtip.
Štverá sa dýchavičný vláčik do kopca a vedľa si vykračuje tetka.
Konduktor kričí na tetku.
„Tetka poďte, zvezieme vás!“
„Nejdem syn môj, lebo sa veľmi ponáhľam!“
K Banskej Štiavnici neodmysliteľne patrí Náco, nebol to vraj konkrétny človek. Touto prezývkou boli poctení viacerí baníci, ktorí svojim veselým duchom zmierňovali neľahký život v podzemí.
Nácko si vraj pýta: „Mama, nak mi dajú ten sviatočný oblek!“
„A kerý, Nácko, keď žiadon nemáš?“
„Nuž klobúk, palicu a fajku!“
Iný príbeh hovorí o tom, ako sa Náco prišiel po vojenčine hlásiť do bane.
„Zo začiatku budeš dostávať zlatku zo šichty, neskoršie možno aj viac,“ informoval ho hutman.
„A to neskoršie kedy bude?“ vyzvedá Náco.
„O také tri -štyri mesiace“.
„To ja teda pán hutman, prídem radšej o štvrť roka“.
Banskú Štiavnicu som navštívila niekoľkokrát a môžem povedať, že svoje čaro má v každom ročnom období, keď budem mať príležitosť, vždy sa tam rada vrátim. Radosť je spoznávať históriu, ktorá sa snúbi so súčasnosťou. Že ste tento rok nestihli Salamandrové dní? Nevadí. Poznačte si termín do kalendára na budúci rok, neoľutujete.
Komentáre
4 KomentáreOľa
nov 24, 2016Anička Je to veľmi záslužná činnosť – informovať verejnosť o nepoznaných krásach. Verím, že budeš pokračovať a informovať nás lenivcov, ktorí sme radi keď si dané informácie prečítame doma vo svojom pohodlí.
Lýdia
nov 24, 2016Tento krásny článok vo mne prebudil záujem o Štiavnicu, lebo dosiaľ som akoby nevidela hodnoty tohto výnimočného mesta. Bola som tam vždy len tak narýchlo.
Vraví sa, že Štiavnica je zázračné mesto. Ak je to tak, tak to chcem pocítiť aj ja.
Anna
nov 25, 2016Anička, obdivujem tvoju energiu na dôchodku, a dobre, že si mi pripomenula mesto Banská Štiavnica, cez ktorú radi prechádzame, keď ideme sa na tajchy okúpať sa -Evičkino jazero, Kolpaské jazero, Počuvadlo, Všade príroda, a hlavne lesy sú zdravé a krásne, výborný vzduch, nádherná priroda, Antol a ďalšie zákutia. Máme krásne Slovensko……Anna G.
Anna Čunderlíková
nov 30, 2016Milí čitatelia, milé priateľky, ďakujem za váš čas, ďakujem, že ste sa zastavil na stránke http://www.uzivaj.si Osobitne ďakujem za kliknutie na „srdiečko“ a za milé slová , ktoré motivujú.