Prihlásiť sa k odberu noviniek

Ak si želáte dostávať informácie o nových článkoch a súťažiach, zadajte svoju e-mailovú adresu.

0

Košík

Žiadne produkty v košíku.

Prvá slovenská blogerka Alex: „Keď cestujem, som šťastná, užívam si každý okamih a uvedomujem si, že sa už nikdy nevráti.“

Východniarka zo Sniny, Alexandra Kováčová, si ako prvá Slovenka založila v roku 2010 cestovateľský blog a od roku 2011 sa ním profesionálne živí. Za názov zvolila svoju prezývku „Crazy Sexy Fun Traveler“, ktorú dostala od kolegov v práci.

V rozhovore nám Alex priblížila realitu života blogerky, prezradila, o ktorých krajinách budú jej najbližšie príspevky, na ktorý zážitok z ciest často spomína, ktoré miesto je jej „srdcovkou“, čo má rada na Slovensku a aj to, ako takmer prišla o život v Bolívii.

Ahoj Alex! Na tvojom blogu som sa dočítala, že si 25 rokov hľadala zmysel života a našla si ho v cestovaní. Ako sa udialo to, že si ho našla? Zrazu si si povedala: „Áno, tak toto (cestovanie), to je ono! To je ten zmysel!“

Tak nejak jednoducho to bolo, áno. V tom období som pracovala ako letuška na juhu Talianska, a raz v noci som sa zamýšľala nad tým, čo ma najviac baví. Došlo mi, že to je cestovanie, a v podstate to je zmyslom môjho života. Keď cestujem, som šťastná, užívam si naplno každý okamih, a tiež si uvedomujem, že taký istý sa už nikdy nevráti.

Si prvou Slovenkou, ktorá si založila cestovateľský blog a začala sa ním živiť. Teraz už  organizuješ workshopy pre začínajúcich blogerov. Takisto si, spolu s Milanom Bardúnom, vydala e-book „Bloger ako zamestnanie“. Ako ti vôbec napadlo, založiť si blog v dobe, keď to ešte nebolo také rozšírené? Čakala si už na začiatku, že sa budeš blogovaním živiť? Má blogovanie podľa teba budúcnosť alebo je to skôr „moderná záležitosť“ niekoľkých rokov?

Keď som si blog v septembri 2010 zakladala, bolo to presne s tým záujmom, že sa ním budem živiť. Netušila som v tej dobe ešte vôbec ako, ale vedela som, že sa mi to podarí.

V angličtine existuje fráza, že keď si niečo naozaj želáš, celý vesmír sa spojí, aby sa ti to splnilo.
Tak nejak to bolo aj v mojom prípade.

Blog som si zakladala ráno o 4-tej, keď som nemohla spať, takže som vlastne nevedela, čo robím. Vedela som však, že sa z blogu stane čoskoro moja práca. Päť mesiacov po založení som nechala prácu letušky a odvtedy to už je viac ako 7 rokov, čo žijem z blogu. Koľko ďalších rokov to bude ešte takto fungovať je otázne, na internete sa všetko rýchlo mení. Dúfam ale, že až do mojej staroby 🙂 Alebo nech príde ešte niečo lepšie a jednoduchšie…

Plánuješ niekedy robiť niečo iné? Možno na jednom mieste?

Tým si nie som istá, ale jedným z mojich ďalších snov je aj vybudovať menší hotel s vegan reštauráciou, kde budem môcť organizovať relaxačné jogové pobyty. Takže na pár mesiacov v roku by som sa tam zdržala určite. Na stálo však nemyslím. Nejaké cestovanie k životu naozaj potrebujem.

.

Mnohí ľudia si asi myslia, že mať cestovateľský blog je vlastne full-time dovolenka, o ktorej čosi napíšeš. Je to tak? Aké má toto povolanie temné stránky?

Bohužia, myslí si to veľa ľudí, že v podstate nikdy nič nerobím. Fakt by bolo treba, aby tí ľudia išli so mnou niekam na 2 dni, a hneď by sa prebrali do reality. Bežne pracujem aj viac ako 16 hodín denne. Písanie článkov, e-mailov, plánovanie, samotné premiestňovanie sa z miesta na miesto, fotenie, natáčanie videí, ich pridávanie na sociálne siete, odpisovanie na stovky správ denne od fanúšikov… Bežní ľudia nemajú ani šajnu, čo všetko musí full-time blogger denne robiť. Skoro každý deň strávim 2 až 3 hodiny iba odpisovaním na správy na sociálnych sieťach, čo nemám nijako zaplatené. Denne tiež odpisujem na e-maily, práve teraz mám 515 dôležitých, na ktoré potrebujem odpísať. Každý týždeň odpovedám aj na aspoň jeden rozhovor. K tomu sa treba vedieť vysporiadať s hejterskými komentmi a nezblázniť sa z nich 🙂 Mne je úplne jedno, či je pondelok alebo nedeľa. Pracujem skoro každý deň, aj keď majú ostatní voľno cez víkend alebo idú v piatok večer niekam do baru sa zabaviť. Ja vtedy píšem články, lebo večer, a zvlášť cez víkendy, je najväčší kľud.

Svoj blog píšeš v angličtine. Cudzokrajní čitatelia tam tak nájdu aj články o Slovensku, ktorým rozumejú. Myslíš, že sa ti podarilo prilákať nejakých zahraničných turistov do našej krajiny?

Určite áno. O Slovensku v zahraničí hovorím stále aj osobne, a už dokonca aj za mnou v Snine či v Bratislave bolo veľa zahraničných turistov. Slovensko má podľa mňa veľa čo ponúknuť, ako hrady, jaskyne, zrúcaniny, krásnu príroda, malé mestá plné farebných meštianskych domov atď.

.

Navštívila si desiatky krajín. Máš nejaké „srdcovky“, ktoré sú pre teba o niečo špeciálnejšie ako ostatné? Kvôli čomu?

Určite Mexiko. Asi som bola v minulom živote Indiánka, lebo mám taký istý krivý nos, ako Indiáni. Milujem pyramídy a celkovo domorodých obyvateľov Mexika a ich náboženstvo a rituály ma fascinujú, hoci sú nechutné. Mexičania sú tiež úžasne pozitívni ľudia. Napríklad čašníci… namiesto nevrlých Slovákov, čo často hodia tanierom o stôl, si v Mexiku veselo spievajú a s radosťou vás budú obskakovať.

Na Slovensku je tiež niečo, čo má u teba prednejšie miesto? Vraj si milovníčkou hradov a zrúcanín.

Áno, je to tak. Hrady a všetky staré rozpadnuté budovy sú naozaj to moje. Priťahuje ma na nich asi tá mystická atmosféra, ani sama neviem. Ale vždy, keď som pri nejakej zrúcanine, cítim sa fajn. Jaskyne mám rada tiež, ale chodím tam menej ako na hrady.

Máš nejaký emocionálne silný zážitok z ciest, ktorý sa ti často vynára v pamäti?

Mám ich viacero, ale stále rada spomínam na návštevu ľadovca Perito Moreno v Argentíne. Išli sme tam stopom s kamoškou Američankou, a nakoniec to dopadlo celé vtipne. Pri ľadovci som počas pár hodín stretla 3 ďalšie skupinky známych z Izraelu, Francúzska a Belgicka, s ktorými som sa zoznámila v iných miestach v Argentíne a v Čile, počas dvoch mesiacov predtým. Brutal zážitok pozerať na nádherný ľadovec a pritom počuť, ako na mňa niekto kričí: „Alex!“. V Argentíne, chápeš. A takto počas pol dňa sa to zopakovalo trikrát, stále iní kamoši. Nakoniec nás aj stopom vzali naspäť do mesta tí poslední štyria Belgičania. Veľmi rada si na ten deň spomeniem.

.

Píšeš blogy, fotíš, cvičíš jogu, zaoberáš sa zdravým životným štýlom, RAW a veganskou stravou, organizuješ workshopy, si autorkou a spoluautorkou 5 e-bookov… čomu sa venuješ aktuálne?

V podstate si to pekne všetko zrhnula 🙂 Ako vždy, píšem články o mojich cestách a organizujem moje prvé jogové pobyty na september a október na Slovensku a v Čechách. Tiež plánujem ďalšie výlety, a keďže je leto, hoci to tak vonku veľmi momentálne nevyzerá, snažím sa tráviť čas aj s rodinou a kamarátmi.

Aké máš najbližšie pracovné plány? Na čo sa môžeme na blogu tešiť?

Dopisujem ešte nejaké články o Slovensku, a čoskoro aj o Českej republike, keďže sa tam práve chystám. Tiež mám na pláne ešte nejaké články z Maldív, Rumunska a Indie. Každý týždeň mám na blogu nové články, tak sa kukni aké destinácie odporúčam, a čo si tam určite netreba nechať ujsť.

.

A čo (zatiaľ) nesplnené cestovateľské či dobrodružné sny?

Napriek tomu, že nemám rada zimu, chcem ísť na Antarktídu, na Everest base camp a Kilimandžáro. A Machu Picchu v Peru. To legendárne miesto Inkov mi nejak stále nejde naplánovať.

Vráťme sa ešte k tým e-bookom. Jeden je inšpiráciou pre tých, čo sa chcú svojím blogom živiť, v ďalšom ponúkate tipy, ako cestovať lacnejšie, ďalej učíš cestovateľov, ako sa zdravšie stravovať a najviac ma zaujal tvoj „crazy“ e-book s názvom 20 Bláznivých dobrodružstiev. Môžeš nám o ňom povedať viac? Súhlasíš s tvrdením, že „Dobrodružstvá napĺňajú dušu“?

Určite súhlasím. Je síce pravda, že som niekedy bola dobrodružnejšia ako som teraz. To bude asi pribúdajúcim vekom. V e-booku popisujem napríklad moju skúsenosť z Amazonského pralesa v Bolívii. Bola som tam na pár dní a poviem ti, že mi šlo o život hneď niekoľkokrát. Boli sme sa kúpať v rieke, ktorá je taká bahnitá a špinavá, takže okolo nás nebolo nič vidieť. Ale možno to takto bolo lepšie, lebo tam bývajú pirane a kajmany (podobné krokodílom). Tiež sme boli na lúke hľadať anakondu a skoro ma tam zožrali komáre. Mala som toľko kusancov, že sa mi zadok zväčšil za hodinu dvojnásobne, a potom sa mi samozrejme nedalo v noci spať. Teraz na to spomínam s úsmevom, ale vtedy som mala slzy v očiach a pýtala som sa sama seba, prečo si neviem „sedieť doma na zadku“, ako to mama často hovorí a dobrovoľne idem do takýchto dobrodružstiev, čo mi nie sú príjemné. V e-booku je podobných situácií spísaných do poviedok celkom 20. Určite sa na mojich trapasoch riadne zasmeješ.

.

Napadá ti nejaký odkaz pre čitateľov uzivaj.si?

Naplno si uvedomujte, že žiaden okamih sa nikdy viac nebude opakovať. Čas je fakt dôležitejší ako peniaze. Žite tu a teraz a každý deň urobte aspoň jednu vec, ktorá vás robí šťastnými.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úžasných zážitkov.

Ja ďakujem a dúfam, že rozhovor aspoň niekoho inšpiruje, aby si naplánoval ďalšiu cestu do sveta 🙂

.
Autor článku
uzivaj si
uzivaj si

Komentáre

Jeden komentár
  1. Crazy sexy fun traveler
    uverejnil
    Crazy Sexy Fun Traveler
    23 júla, 2018 Reply

    Dakujem krasne za rozhovor a snad niekoho inspiroval v plneni svojich snov 🙂

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Sledujte nás na Instagrame

Fotky od našich čitateľov