Nie každý s tým musí súhlasiť ale je pravda, že jej symetrický dvojvrchol je impozantný z každej strany a patrí k najfotografovanejším štítom v Tatrách. Pre dokonalosť ho podopiera zľava ešte Ťažký štít a sprava Dračí štít. Pri prechádzke okolo Štrbského plesa nezostane táto „zostava“ nepovšimnutá a určite zdobí nejeden domáci fotoalbum. Viete ale, ako vyzerajú Tatry a ich okolie z Vysokej ?

Je piatok ráno (4:00), zvoní budík a my vstávame do pekného „výstupového“ dňa. Na môj podnet vyrážame skoro ráno, aby sme stihli východ slnka. To znamená, že prvé kroky od Popradského plesa smerom do Zlomiskovej doliny robíme ešte za pomoci čeloviek. Prekonávame niekoľko desiatok výškových metrov okolo Zlomiskovej veže a zrazu sa nám naskytne pohľad na náš cieľ, ktorý je čiastočne zaliaty vychádzajúcim slnkom.

Noc sa pomaly mení na deň a my pokračujeme ďalej smerom do Dračieho sedla. Tešíme sa už na chvíľu, keď aj na nás dopadnú prvé slnečné lúče a trošku nás zohrejú. Zatiaľ sa zahrievame iba pohľadmi na ožiarený Dračí hrebeň či odrazmi hôr v Dračom plese alebo nádherným výhľadom do Mengusovskej doliny.

Z Dračieho sedla pokračujeme smerom k centrálnemu žľabu Vysokej. Pár výškových metrov pred cieľom ale juhovýchodný vrchol obídeme traverzom po polici a tešíme sa zo slnka. Ani netušíme ako a už sedíme na vrchole a vychutnávame si dúšok čaju a pohľady do Ťažkej doliny alebo na Belianske Tatry. No a na dohľad je aj severozápadný vrchol Vysokej s krížom.

Dojeme dobroty z plecniakov a vyrazíme. Najskôr však musíme zísť pár výškových metrov smerom do žľabu aby sme mohli ísť opäť hore. Na ďalšej ceste využijeme poskromne rozmiestnené kramle a už vidíme vrcholovú knihu a za ňou kríž. Sadáme si do závetria, dávame čajovú reprízu a fotíme odušu. Mňa zaujal Kriváň, ale to si určite všimnete 🙂 Neopakovateľné výhľady sú však aj na Ľadové štíty, Lomničák alebo na Gerlach. Hovoríme si – stálo to za námahu !

Keďže je ešte málo hodín a pekné počasie, tak si zostup spestríme a vyrazíme smerom k sedlu Váha. Trasa vedie exponovaným terénom takmer po vrstevnici až k štrbine pod Kohútikom. Pod ním sa nachádza komín, ktorý je na naše prekvapenie dobre zabezpečený reťazami. Čo nás však upútalo ešte viac bol pohľad na chatu pod Rysmi, ktorá je veru ešte poriadne hlboko a ďaleko. Vidina občerstvenia nám ale dodala silu a pridávame do kroku. V sedle chvíľu váhame (ako sa na jeho meno patrí) či vybehneme aj na Rysy ale nakoniec si to necháme na inokedy … aspoň bude dôvod na ďalšiu návštevu.

Pod chatou sa ešte pobavíme na povestnom humore v slobodnom kráľovstve Rysy a pokocháme sa pohľadom na Žabie plesá. Potom pokračujeme červenou (a ďalej modrou) značkou pomedzi davy turistov na Popradské pleso. No a to je všetko – takto nejako som videl v ten deň Tatry ja cez hľadáčik môjho aparátu.

PS: Špeciálne poďakovanie v mene rodiny patrí horskému vodcovi a kamarátovi v jednej osobe – Tiborovi. Opäť nám ukázal krásu Tatier tak, ako to len on dokáže 🙂 … vyskúšajte aj vy http://www.horskyvodca.com/