Ukončenie letnej turistickej sezóny výstupom na Kriváň 2495 m n.m. Trasa: Štrbské Pleso – Kriváň – Štrbské pleso

Jedného krásneho dňa sme sa s partnerkou dohodli, že pôjdeme na výlet do Tatier a ukončíme letnú turistickú sezónu vo Vysokých Tatrách. Nezostávalo nič iné, ako si nájsť ubytovanie a vybrať sa na výlet. Nájsť ubytovanie bolo aj celkom náročné, skoro všetko bolo obsadené. Ale nakoniec sme v Poprade našli pekný penzión a na výlet sme sa mohli vybrať. Večerné cestovanie do Popradu by bolo, ako tak OK, ale nájsť penzión bolo zložité. Kedže som ja ako veľký pán povedal, že: „Ja ťa tam zoberiem, ja to nájdem, mne pomôže GPS“,  tak čo sa stalo, vybral som sa na druhú stranu mesta 🙂 Ale našťastie, tá moja milovaná zapla svoj mobil a vďaka nej sme sa dostali na miesto.  Ráno sa zobudíme, nachystáme si veci na turistiku a tentokrát zavoláme taxík, ktorý nás zoberie na vlakovú stanicu v Poprade a odtiaľ pôjdeme vláčikom na Štrbské pleso. Kedže sme ráno nikde nestihli raňajky, tak nezostávalo nič iné, ako na Štrbskom plese si v obchode kúpiť dačo dobrého na jedenie. Najskôr sme si dali krásne kolečko okolo Štrbského plesa s výhľadom na východ slnka. Bolo to krásne a romantické a na začiatok úplne super atmosféra.

Po krásnom východe slnka sa nám otvoril aj krásny pohľad na krásne Vysoké Tatry. No nemám čo k tomu povedať, tie farby a to slnko spravilo krásnu možnosť na fotky a ako vidíte na fotkách je to dokonalosť.

Na druhej strane Štrbského pleso (smer Nízke Tatry) sa nám ukázala krásna inverzia, ktorá bola skoro celý deň.

Pomaly, ale isto už ideme po chodníku smer Kriváň. Začiatok je celkom o ničom a jediné čo Vás môže zaujať, je celkom pekný a fotogenický pohľad na skokanské mostíky, ktoré sa nachádzajú na Štrbskom plese.

Konečne sa dostávame už do krásnejšej cesty nášho dňa. Ale stále to je len také chodenie po kamienkoch, bez nejakého náročného stúpania. Prvé kilometre sme išli len dvaja a bol to luxus. To ticho, pokoj a príroda okolo nás. Na chodníku sem-tam blato a nejaká tá voda.

Už sa dostávame do pásma kosodreviny a dávame si krátku prestávku a rozmýšľame, čo vymyslíme. Napadla nás fotografia v odraze okuliarov:

Pred nami a za nami čakalo každú chvíľu niečo iné. Chvíľu to bola inverzia, o pár minút oblačnosť a o pár sekúnd jasná modrá obloha. Počasie sa hralo a ukazovalo nám jeho silu a hlavne krásu. Pre nás fotografov to je niečo krásne a fotogenické. Keď sa nám cez mraky ukazovali tie naše Tatry a náš cieľ dnešného výstupu.

Krásna slovenská príroda

Tento pohľad musím nazvať pohľad do neba či pohľad do mora. Pochopíte keď si pozriete fotky. Ja som bol z toho tak mimo, v dobrom, že som nemal čas myslieť na niečo zlého. Milujem jeseň a milujem inverzie a tento deň sme ich mali veľa.

Už prichádzame priamo pod Kriváň a náročnosť terénu je väčšia, ale stále je ako-tak v pohode prechodný, bez nejakého lezenia a pod.

Vidíme modrú značku a už aj to náročné, čo nás čaká. Posledné dve stúpania a budeme na vrchole. Možno si človek zdola povie, že to vyzerá ľahko, ale nie je to tak. Veď uvidíte na fotkách. Teraz bola už prvoradá bezpečnosť, a preto sme zvolili radšej pomalšie tempo. Obom  nám to šlo veľmi dobre, aj keď  ja osobne som nejako mal problémy s energiou. Neviem čo to bolo, ale cítil som sa unavene, čo sa o mojej partnerke nedá povedať.

Veľké kamene a veľa ľudí. To nás čakalo pred vrcholom.

Tu môžete vidieť posledný kus nášho výstupu. Vyzerá to jednoducho? Nie, nie je to jednoduché a hlavne si musí človek dávať pozor kam stúpa a kde sa bude držať.

Sme hore a úsmevom sa pozeráme na seba, že prvú časť sme dali. Dostali sme sa na Kriváň. Počasie bolo zase také kadejaké, ale aj tak to bolo krásne a dokonalé.

Ako inak, aj tentokrát sme dali spoločnú – vrcholovú fotku. Poprosili sme brata Slováka, či nás odfotí. Bola to milá rodinka a jeho žena si z neho spravila aj super srandu. Na to, že nikdy nedržal v ruke zrkadlovku, sa fotka fakt podarila. Ďakujeme.

Pri zostupe sme videli aj Krivánske Zelené pleso, ktoré pri výstupe nebolo ani raz poriadne vidieť.

Celý čas sme sa bavili, že by sme mohli stretnúť medveďa alebo kamzíka. Bolo to samozrejme myslené len zo srandy, ale jeden bod sa nám splnil a oboch nás to potešilo. Pri zostupe sme mali možnosť vidieť pár kamzíkov a musím povedať, že to bol krásny pohľad, na tohto skalnatého tvora 🙂

Už sa blížime ku pásmu kosodreviny, ale počasie sa zase trocha zmenilo a ukazujú sa nám pohľady, ktoré sme pri výstupe nemali. A hlavne tá inverzia. To bolo niečo dokonalé!

Takže, tento výlet – výstup a celý víkend môžem hodnotiť len a len dobre. Teším sa, keď sa na Kriváň cez leto zase vrátime. Ľudia moji, užívajte si tú našu prírodu a hádam ste letnú sezónu ukončili pekne 🙂